Zbor bol vo Veľkých Levároch založený v roku 1611, ktorý však zanikol a neskôr ho obnovili ako fíliu Holíča roku 1753 (Krivošová 2001). Evanjelický kostol vo Veľkých Levároch predstavuje významný doklad sakrálneho staviteľstva tolerančného obdobia na území dolného Záhoria. Cirkevný zbor, ktorý v obci kontinuálne pôsobil od obdobia reformácie (koniec 16. storočia), stratil svoje pôvodné chrámy počas rekatolizácie. Po nútenom odovzdaní pôvodného chrámu do rúk katolíckej cirkvi v roku 1673 prežívala komunita veľkolevárskych evanjelikov obdobie náboženského útlmu. Veriaci sa schádzali tajne v súkromných priestoroch, prípadne podnikali náročné cesty za bohoslužbami do artikulárnej Modry (Súpis pamiatok na Slovensku III, 1969; Bratislava Region 2025).
Zásadný obrat priniesol až Tolerančný patent Jozefa II. (1781), ktorý umožnil právnu stabilizáciu zboru. Ten spočiatku (od roku 1785) fungoval ako filiálka Holíča, no čoskoro pristúpil k budovaniu vlastnej infraštruktúry. Vlastný chrám začalo približne 260 veriacich budovať v roku 1787. Samotná výstavba chrámu prebiehala v rokoch 1787 – 1791. Vzhľadom na dobové legislatívne obmedzenia a striktné jozefínske stavebné predpisy bol kostol pôvodne realizovaný ako bezvežová budova so striedmou fasádou, ktorá nesmela vykazovať znaky dominantnej sakrálnej stavby. Charakterizovala ho absencia veže a zvonov, zákaz priameho uličného vstupu či dekoratívnych portálov (Súpis pamiatok na Slovensku III, 1969; Bratislava Region 2025).
Stavba bola dokončená v roku 1791 a posviacka sa uskutočnila na druhú adventnú nedeľu, 4. decembra 1791. Krátko nato, v roku 1793, sa zbor osamostatnil, pričom jadro veriacich sa sústreďovalo najmä v miestnej časti Neustift. Farská budova pribudla do areálu v roku 1799, pričom jej súčasná podoba datuje do roku 1902. Pôvodný stav kostola bez veže pretrval až do roku 1841, kedy bola k západnému priečeliu pristavaná štvorpodlažná murovaná veža, čím sa objekt začlenil do urbanistickej štruktúry obce ako dôležitý vertikálny bod (Bratislava Region 2025; Súpis pamiatok na Slovensku III, 1969).
Mimoriadnu hodnotu má historický organ umiestnený na západnej empore. Ide o dielo popredného slovenského organára Martina Šašku staršieho z Brezovej pod Bradlom, datované do roku 1839. Nástroj je v odbornej literatúre (Gergelyi – Wurm, 1989) hodnotený ako jeden z kľúčových príkladov slovenskej romantickej organárskej školy, pričom si zachoval vysokú mieru autenticity pôvodného zvukového fondu.
Použité zdroje:
BRATISLAVA REGION, ©2025. Evanjelický kostol vo Veľkých Levároch. [online]. ©2025. [citované 2024-01-14]. Dostupné na: https://www.bratislavaregion.travel/poi/4535/evanjelicky-kostol-vo-velkych-levaroch.
GERGELYI, O., WURM, H. 1989. Historické organy na Slovensku. Bratislava: Opus, 1989. ISBN 80-7093-001-2.
KRIVOŠOVÁ, Janka a kol. 2012. Evanjelické kostoly na Slovensku. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2012. ISBN 978-80-7140-397-5.
Súpis pamiatok na Slovensku III. (R – Ž). 1969. Spracoval Kolektív autorov. Bratislava: Obzor, 1969.