Cirkevný zbor vznikol hneď po vydaní Tolerančného patentu a vzápätí na to si postavili tolerančný kostol, ktorý predstavuje jednu z prvých sakrálnych realizácií v regióne. Miestny evanjelický tolerančný kostol bol vybudovaný v krátkom období rokov 1783 – 1784. V súlade s vtedajšími striktnými jozefínskymi predpismi musela byť stavba realizovaná ako bezvežová sieň bez priameho vstupu z hlavnej komunikácie, čím sa vizuálne podriaďovala okolitej civilnej zástavbe (Krivošová 2001; Lubina 2019; Dulla, 2002).
Výrazným architektonickým medzníkom bol rok 1820, kedy bola k západnému priečeliu pristavaná monumentálna murovaná veža, ktorá definitívne zmenila charakter objektu z modlitebne na plnohodnotný chrám s urbanistickou dominanciou v obci (Súpis pamiatok na Slovensku II, 1968). Iný zdroj uvádza, že vežu dostavali v roku 1785 (Krivošová 2001). Spolu s kostolom vznikla aj pôvodná fara, ktorá má dnes štatút chránenej kultúrnej pamiatky. Tento objekt je úzko spätý s významným rodom Holubyovcov – narodil sa tu popredný botanik, kňaz a národopisec Dr. Jozef Ľudovít Holuby a pôsobil tu aj jeho brat Karol, známy účastník slovenského revolučného hnutia z roku 1848. Architektonickú hodnotu areálu v roku 1909 doplnila nová budova fary. Jej projekt vypracoval renomovaný architekt Milan Michal Harminc. Stavba je v regióne považovaná za jeden z najzdarenejších príkladov menšej secesnej architektúry s prvkami národného štýlu (Lubina 2019).
Použité zdroje:
DULLA, M. a kol. 2002. Majstri architektúry. Bratislava: Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-215-3.
KRIVOŠOVÁ, Janka a kol. 2012. Evanjelické kostoly na Slovensku. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2012. ISBN 978-80-7140-397-5.
LUBINA, 2019. Evanjelický kostol v Lubine. [online]. 2019. [citované 2024-01-14]. Dostupné na: https://www.obeclubina.sk/evanjelicky-kostol-v-lubine.html
Súpis pamiatok na Slovensku II. (K – P). 1968. Bratislava: Obzor, 1968.