Cirkevný zbor bol založený koncom 16. storočia, konkrétne v roku 1597, a jeho sídlo sa nachádzalo vo Svätom Ondreji, dnes už neexistujúcej obci blízko súčasnej kaplnky pod Blatnickým hradom v oblasti Sebeslaviec (časť Blatnice). Po roku 1709 zbor na určitý čas zanikol, avšak bol obnovený v roku 1785 po vydaní Tolerančného patentu (Petrík 2001).
Evanjelický kostol v Blatnici predstavuje významnú pamiatku, ktorej korene siahajú do obdobia reformácie v 16. storočí, no jeho súčasná podoba sa začala formovať až po vydaní Tolerančného patentu. Samotná výstavba sa realizovala v rokoch 1785 – 1786 na obdĺžnikovom pôdoryse na konci dediny pod patronátom Evy Rothovej. Pôvodne išlo o jednoduchú stavbu bez veže, no postupom času prešiel chrám viacerými stavebnými úpravami. K najvýznamnejším patrí prístavba veže v roku 1817 (resp. 1821), ktorá je zakončená charakteristickou zvonovitou strechou, a rozšírenie lode v roku 1838, čím vznikol pôdorys v tvare latinského kríža. Architektonicky je kostol zasadený do areálu s farou a hospodárskymi budovami, pričom jeho interiér charakterizuje trojstranná empora a historicky cenný mobiliár. Medzi najhodnotnejšie prvky patrí klasicistický oltár, novoklasicistický organ z roku 1913 a nápis nad vstupom venovaný cisárovi Jozefovi II. Posledná generálna obnova tohto sakrálneho objektu sa uskutočnila v 70. rokoch 20. storočia (Krivošová 2001; Pamiatkový úrad Slovenskej republiky 2012).
Použité zdroje:
KRIVOŠOVÁ, Janka a kol. 2012. Evanjelické kostoly na Slovensku. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2012. ISBN 978-80-7140-397-5.
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2012. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku: okres Martin. Bratislava: Slovart, 2012. ISBN 9788055607849.
Petrík, Borislav, 2001.Evanjelická encyklopédia Slovenska. Bratislava: BoPo, 2001. ISBN 80-968671-4-8