Dejiny cirkevného zboru vo Veličnej sú neoddeliteľne späté s formovaním samotnej obce, ktorá patrí k najstarším sídlam na Orave. Hoci prvá písomná zmienka o obci pod názvom Magna Villa pochádza z roku 1272, archeologické nálezy dokazujú osídlenie lokality už v dobe bronzovej a železnej (Dudášová 2001). Samotný cirkevný zbor vznikol v roku 1576 a fungoval až do 18. storočia, kedy dočasne zanikol. K jeho obnove došlo až po vydaní Tolerančného patentu v roku 1784 (Petrík 2001).
Nová etapa náboženského života odštartovala 5. apríla 1785 slávnostným položením základného kameňa za prítomnosti S. Ambrózyho. Vďaka obrovskému nasadeniu miestnych veriacich a kurátora Ondreja Ošvaldu rástla stavba mimoriadne rýchlo a posvätená bola už o necelý polrok, 2. októbra 1785. V súlade s vtedajšími predpismi išlo o skromnejší objekt s rozmermi 14 x 8 metrov, postavený na kamennej podmurovke s drevenými stenami a bez veže či zvonov (Dudášová 2001).
V priebehu 19. storočia prešiel kostol zásadnými zmenami, ktoré mu dali dnešnú podobu:
- Rok 1864 – 1865 – došlo k zásadnej prestavbe a rozšíreniu kostola. Pôvodný priestor bol upravený transeptom (priečnou loďou) a k štítovému priečeliu bola pristavaná masívna veža s cibuľovitým tvarom (Krivošová 2001; Güntherová-Mayerová 1969).
- Rok 1908 – uskutočnili sa ďalšie opravy a veža bola nadstavená do svojej súčasnej výšky a podoby (sakralne-pamiatky.sk 2015).
Dnešný interiér kombinuje prvky z rôznych období. Z pôvodného vybavenia z roku 1785 sa zachovala baroková kazateľnica, krstiteľnica (dar farára Mateja Šuleka) a lavice, spolu s dvoma rokokovými svietnikmi. Centrom súčasného oltára z 19. storočia je vzácny obraz Nanebovstúpenia, ktorý v roku 1864 namaľoval významný slovenský maliar Peter Michal Bohúň. Vnútorný priestor z troch strán obopína empora a dopĺňajú ho štyri klasicistické svietniky z 19. storočia (Güntherová-Mayerová 1969). Interiér pôvodného kostola bol takmer celý z dreva, vrátane chóru na masívnych pilieroch. Dominoval mu oltárny obraz Ukrižovaného Ježiša, dar inšpektora Jána Ambrózyho, doplnený o motívy mučeníkov a latinský nápis vďaky. Kvôli úspore priestoru bola kazateľnica umiestnená priamo nad oltárom. Význam zboru podčiarkuje fakt, že podľa sčítania z roku 1786 mal spolu s filiálkami už 2 240 členov (Dudášová 2001).
Použité zdroje:
DUDÁŠOVÁ, Darina, 2001. Dejiny evanjelického a.v. cirkevného zboru vo Veličnej. Veličná: Evanjelický a.v. cirkevný zbor vo Veličnej. ISBN: 80-968626-8-5.
GÜNTHEROVÁ-MAYEROVÁ, Alžbeta, 1969. Súpis pamiatok na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1969
KRIVOŠOVÁ, Janka a kol. 2012. Evanjelické kostoly na Slovensku. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2012. ISBN 978-80-7140-397-5.
PETRÍK, Borislav, 2001.Evanjelická encyklopédia Slovenska. Bratislava: BoPo, 2001. ISBN 80-968671-4-8
SAKRALNE-PAMIATKY.SK, © 2015. Veličná. In: sakralne-pamiatky.webnode.sk [online]. © 2015. [citované 2026-03-20]. Dostupné na: https://sakralne-pamiatky.webnode.sk/velicna/