Evanjelický kostol v Šiveticiach predstavuje významný príklad sakrálnej architektúry neskorého baroka a nastupujúceho klasicizmu v regióne Gemer. Bol postavený v roku 1785, krátko po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. Z hľadiska pôdorysnej dispozície ide o unikátne riešenie v podobe gréckeho kríža, čo tento objekt vyčleňuje z bežnej produkcie obdĺžnikových tolerančných chrámov danej doby (Dulla, 2002). Klasicistický kostol, postavený v roku 1785 na pôdoryse gréckeho kríža, získal vežu v roku 1831. Priestory kostola sú zaklenuté pruskými klenbami a fasády zdobia lizénové rámovanie (Güntherová-Mayerová 1969).
Stavba bola pôvodne realizovaná bez veže, v súlade s vtedajšími striktnými nariadeniami, ktoré obmedzovali vonkajšiu manifestáciu nekatolíckych chrámov. Dominantná štvorpodlažná predstavaná veža s neskoroklasicistickým tvaroslovím bola k západnému priečeliu pripojená až v roku 1831, čím sa dotvoril celkový monumentálny výraz objektu (Súpis pamiatok na Slovensku III, 1969). Štvorpodlažná klasicistická veža s nárožnými pilastrami, rustikovanou strednou časťou, je zakončená zvonovitou prilbou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Na segmentovom štíte veže sa nachádza nápis (Güntherová-Mayerová 1969).
Hlavný oltár je datovaný do obdobia vzniku kostola (koniec 18. storočia), disponuje stĺpovou architektúrou. Ústredným prvkom je oltárny obraz s alegorickým výjavom Viera, nádej a láska, ktorého autorom je levočský maliar K. Schablik (Petrová-Pleskotová, 1983).
Použité zdroje:
DULLA, M. a kol. 2002. Majstri architektúry. Bratislava: Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-215-3.
GÜNTHEROVÁ-MAYEROVÁ, Alžbeta, 1969. Súpis pamiatok na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1969.
PETROVÁ-PLESKOTOVÁ, A. 1983. Maliarstvo 18. storočia na Slovensku. Bratislava: Veda, 1983.
Súpis pamiatok na Slovensku III. (R – Ž). 1969. Spracoval Kolektív autorov. Bratislava: Obzor, 1969.