{"id":463,"date":"2022-04-15T17:24:55","date_gmt":"2022-04-15T15:24:55","guid":{"rendered":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/?p=463"},"modified":"2022-05-23T19:46:59","modified_gmt":"2022-05-23T17:46:59","slug":"krojovanky-co-vrsok-prejdes-to-iny-kroj-najdespiestansky-dennik-6-februara-2022-autorka-clanku-jarmila-hluchova-balneologicke-muzeum-imricha-wintera-piestany","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/2022\/04\/15\/krojovanky-co-vrsok-prejdes-to-iny-kroj-najdespiestansky-dennik-6-februara-2022-autorka-clanku-jarmila-hluchova-balneologicke-muzeum-imricha-wintera-piestany\/","title":{"rendered":"Krojovanky: \u010co v\u0155\u0161ok prejde\u0161, to in\u00fd kroj n\u00e1jde\u0161 2022"},"content":{"rendered":"\n

Pie\u0161\u0165any<\/a><\/h4>\n\n\n\n

Balneologick\u00e9 m\u00fazeum Imricha Wintera v Pie\u0161\u0165anoch v spolupr\u00e1ci s Veronikou Cetliovou, b\u00e1bik\u00e1rkou z Pie\u0161\u0165an, spr\u00edstupnilo vo Vile dr. Lisku v\u00fdstavu Krojovan\u00e9 b\u00e1biky, ktor\u00e1 prezentuje tvorbu p\u00e4tn\u00e1stich \u201eb\u00e1bik\u00e1riek\u201c.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Preva\u017en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina krojovan\u00fdch miniat\u00far na v\u00fdstave poch\u00e1dza zo z\u00e1padn\u00e9ho Slovenska \u2013 okolie Pie\u0161\u0165an, Tren\u010d\u00edna, Myjavy, ale aj \u0160tiavnika, Va\u017eca \u010di Hontu. Viac ako sto b\u00e1bik pribl\u00ed\u017ei n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom rozmanitos\u0165, pestrofarebnos\u0165 a v\u00fdtvarn\u00fa n\u00e1paditos\u0165 krojov \u2013 obradov\u00fdch, sviato\u010dn\u00fdch i pracovn\u00fdch. Osobit\u00fa skupinu tvoria b\u00e1biky oble\u010den\u00e9 pod\u013ea profesie \u2013 kov\u00e1\u010d, drot\u00e1r, buben\u00edk, pastier, obecn\u00fd hl\u00e1snik \u010di mlyn\u00e1r. Slovensk\u00e9 kroje patria k t\u00fdm najkraj\u0161\u00edm, \u010do \u013eudsk\u00e9 ruky vytvorili a robili na\u0161ich predkov kr\u00e1snymi a poh\u013eadn\u00fdmi. Ka\u017ed\u00fd kraj \u010di regi\u00f3n opl\u00fdva kr\u00e1snym krojom, na ktor\u00fd s\u00fa jeho nositelia hrd\u00ed. Kroj je odrazom v\u00fdtvarn\u00e9ho c\u00edtenia a zru\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n

Vystroji\u0165 v\u0161ak b\u00e1biku krojom je pr\u00e1ca n\u00e1ro\u010dn\u00e1, ktorej sa venuj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm \u0161ikovn\u00e9 \u017eensk\u00e9 ruky. Ve\u010f vyrobi\u0165 miniat\u00farny \u013eudov\u00fd odev, zachova\u0165 prvky originality, proporcionalitu je n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie, ako vyrobi\u0165 odev na dospel\u00fa osobu. Autorky b\u00e1bik nesporne dbaj\u00fa na vernos\u0165 svojich zmen\u0161en\u00edn krojov, spolupracuj\u00fa s m\u00fazeami a etnografmi \u010di pam\u00e4tn\u00edkmi, ktor\u00ed im dod\u00e1vaj\u00fa obrazov\u00fa dokument\u00e1ciu alebo s\u00fa schopn\u00ed prispie\u0165 aj odbornou radou. Bohatos\u0165 \u013eudov\u00fdch krojov potom stoj\u00ed za t\u00fdm, \u017ee i samotn\u00e1 realiz\u00e1cia je \u010dasovo n\u00e1ro\u010dn\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

P\u00f4vodn\u00fd \u010dl\u00e1nok o v\u00fdstave “Krojovan\u00e9 b\u00e1biky”<\/a> na: Balneologick\u00e9 m\u00fazeum Imricha Wintera, Pie\u0161\u0165any 2022<\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

Balneologick\u00e9 m\u00fazeum Imricha Wintera v Pie\u0161\u0165anoch v spolupr\u00e1ci s Veronikou Cetliovou, b\u00e1bik\u00e1rkou z Pie\u0161\u0165an, spr\u00edstupnilo vo Vile dr. Lisku v\u00fdstavu Krojovan\u00e9 b\u00e1biky, ktor\u00e1 prezentuje tvorbu p\u00e4tn\u00e1stich \u201eb\u00e1bik\u00e1riek\u201c. Okrem Veroniky Cetliovej vystavuj\u00fa Marta Stankovi\u010dov\u00e1 zo \u0160enkv\u00edc, Ant\u00f3nia \u010cechvalov\u00e1 z O\u010dkova, Marta \u010cechvalov\u00e1 z Pie\u0161\u0165an, Jana Pol\u00e1\u010dkov\u00e1 z Ducov\u00e9ho, Miroslava Le\u017eovi\u010dov\u00e1 z Modranky, M\u00e1ria Z\u00e1me\u010dn\u00edkov\u00e1 z Moravsk\u00e9ho Lieskov\u00e9ho, M\u00e1ria Trul\u00edkov\u00e1 zo \u0160tiavnika, Al\u017ebeta Obuchov\u00e1 z Nov\u00e9ho Mesta nad V\u00e1hom, Em\u00edlia Karn\u00edkov\u00e1 z Bratislavy, Lalienka Schmidov\u00e1 z Pie\u0161\u0165an, Marta Jur\u010dov\u00e1 z Topo\u013e\u010dian, Jana Maj\u010d\u00edkov\u00e1 z Tren\u010d\u00edna, Bo\u017eena Kri\u017eanov\u00e1 z Pie\u0161\u0165an a Katar\u00edna Sedl\u00e1\u010dikov\u00e1 z Drahoviec.<\/p>\n\n\n\n

B\u00e1bik\u00e1rky m\u00f4\u017eeme pod\u013ea Veroniky Cetliovej rozdeli\u0165 do troch kateg\u00f3ri\u00ed \u2013 tie, ktor\u00e9 re\u0161tauruj\u00fa odev, tie, ktor\u00e9 tvoria nov\u00e9 kroje pod\u013ea tradi\u010dn\u00fdch vzorov, a do tretej skupiny m\u00f4\u017eeme zaradi\u0165 b\u00e1bik\u00e1rky, ktor\u00e9 vyr\u00e1baj\u00fa nov\u00e9 kroje s pou\u017eit\u00edm star\u00fdch odevn\u00fdch s\u00fa\u010diastok. Samostatn\u00fa skupinu tvoria b\u00e1bik\u00e1rky \u2013 zberate\u013eky.<\/p>\n\n\n\n

Preva\u017en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina krojovan\u00fdch miniat\u00far na v\u00fdstave poch\u00e1dza zo z\u00e1padn\u00e9ho Slovenska \u2013 okolie Pie\u0161\u0165an, Tren\u010d\u00edna, Myjavy, ale aj \u0160tiavnika, Va\u017eca \u010di Hontu. Viac ako sto b\u00e1bik pribl\u00ed\u017ei n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom rozmanitos\u0165, pestrofarebnos\u0165 a v\u00fdtvarn\u00fa n\u00e1paditos\u0165 krojov \u2013 obradov\u00fdch, sviato\u010dn\u00fdch i pracovn\u00fdch. Osobit\u00fa skupinu tvoria b\u00e1biky oble\u010den\u00e9 pod\u013ea profesie \u2013 kov\u00e1\u010d, drot\u00e1r, buben\u00edk, pastier, obecn\u00fd hl\u00e1snik \u010di mlyn\u00e1r.<\/p>\n\n\n\n

Hist\u00f3ria b\u00e1bik<\/h3>\n\n\n\n

Hist\u00f3ria b\u00e1bik siaha u\u017e do starovek\u00e9ho Egypta a Gr\u00e9cka. I\u0161lo preva\u017ene o r\u00f4zne hlinen\u00e9 amulety a talizmany. Nesl\u00fa\u017eili v\u0161ak v\u00fdhradne na kultov\u00e9 \u00fa\u010dely, ale aj ako hra\u010dky pre deti. Prv\u00e9 b\u00e1biky boli vyroben\u00e9 z hliny, handier, dreva a kost\u00ed, vz\u00e1cnej\u0161ie zo slonoviny a vosku. B\u00e1biky sa stali najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edmi hra\u010dkami det\u00ed i dospel\u00fdch v obdob\u00ed stredoveku, ke\u010f ich obdivovali najm\u00e4 vysok\u00e9 vrstvy spolo\u010dnosti. V neskorom stredoveku sa op\u00e4\u0165 vr\u00e1tili do r\u00fak det\u00ed a stali sa s\u00fa\u010das\u0165ou ich hier. Dokonca v stredoveku sa pojmom b\u00e1bika ozna\u010dovala hra\u010dka vo v\u0161eobecnosti, a\u017e od 18. storo\u010dia nadob\u00fada pojem b\u00e1bika s\u00fa\u010dasn\u00fd v\u00fdznam. <\/p>\n\n\n\n

Rozmach remeselnej v\u00fdroby b\u00e1bik je v Eur\u00f3pe datovan\u00fd na prelom 17. a 18. storo\u010dia do miest v rak\u00faskom Tirolsku, \u010falej v Bavorsku, Dur\u00fdnsku a Nemecku. Men\u0161ie dielne pracovali tie\u017e vo Franc\u00fazsku a Brit\u00e1nii. V\u00e4\u010d\u0161inou ide o s\u00fastru\u017een\u00fa v\u00fdrobu s ma\u013eovan\u00fdmi tv\u00e1ri\u010dkami, vlasmi a \u0161it\u00fdmi \u0161atami, s ve\u013emi jednoducho spracovan\u00fdmi kon\u010datinami. Na \u00fazem\u00ed Slovenska za\u010d\u00edna vznika\u0165 drobn\u00e1 remeseln\u00e1 v\u00fdroba dreven\u00fdch k\u013abov\u00fdch b\u00e1bik od polovice 18. storo\u010dia ako alternat\u00edva k drah\u00fdm dreven\u00fdm alebo u\u017e porcel\u00e1nov\u00fdm b\u00e1bik\u00e1m rak\u00faskej, nemeckej, franc\u00fazskej alebo anglickej v\u00fdroby.<\/p>\n\n\n\n

Zlat\u00fd vek b\u00e1bik prich\u00e1dza v 19. storo\u010d\u00ed, ke\u010f v\u010faka nov\u00fdm technol\u00f3gi\u00e1m vznikaj\u00fa ve\u013ek\u00e9 \u0161pecializovan\u00e9 tov\u00e1rne. V priebehu \u010dasu boli tov\u00e1rensk\u00e9 b\u00e1biky vyr\u00e1ban\u00e9 z rozli\u010dn\u00fdch materi\u00e1lov \u2013 textil, pap\u00edrma\u0161\u00e9, keramick\u00fd materi\u00e1l ako biskvit, pairan a glazovan\u00fd porcel\u00e1n. S rozmachom syntetick\u00fdch l\u00e1tok prich\u00e1dza na sc\u00e9nu celuloid, plast a v s\u00fa\u010dasnosti hlavne vinyl.<\/p>\n\n\n\n

Samotn\u00e9 zberate\u013estvo b\u00e1bik m\u00e1 trad\u00edciu siahaj\u00facu a\u017e do stredoveku, ke\u010f boli luxusn\u00e9 b\u00e1biky jedn\u00fdm z ukazovate\u013eov prest\u00ed\u017ee ich majite\u013ea, no a \u0161itie pre ne bola pr\u00edle\u017eitos\u0165, ako si bolo mo\u017en\u00e9 skr\u00e1ti\u0165 vo\u013en\u00fd \u010das. Vytv\u00e1rali sa dokonca b\u00e1bikov\u00e9 kluby, v ktor\u00fdch si \u010dlenovia d\u00e1vali \u00falohy \u2013 obliec\u0165 napr\u00edklad b\u00e1biky pod\u013ea m\u00f3dy M\u00e1rie Stuartovej alebo v \u0161t\u00fdle franc\u00fazskeho baroka. Pr\u00e1ve takto vznikali cenn\u00e9 kolekcie n\u00e1dhern\u00fdch b\u00e1bik. Po\u010das vojen sa v\u0161ak ve\u013ea s\u00fakromn\u00fdch zbierok stratilo. \u010co v\u0161ak bola p\u00f4vodne detsk\u00e1 hra\u010dka, je dnes \u017eiaducou staro\u017eitnos\u0165ou.<\/p>\n\n\n\n

\u010co sa t\u00fdka \u201emalov\u00fdroby\u201c, alebo lep\u0161ie povedan\u00e9 dom\u00e1ckej v\u00fdroby, de\u0165om vyr\u00e1bali b\u00e1biky hlavne rodi\u010dia. Z textilu, zvy\u0161kov vlny, vyrez\u00e1vali sa z dreva i viazali zo slamy. Ka\u017ed\u00e1 b\u00e1bika bola oble\u010den\u00e1. A pr\u00e1ve tu m\u00f4\u017eeme bada\u0165 po\u010diatky tvorby krojovan\u00fdch b\u00e1bik, preto\u017ee ka\u017ed\u00fd tvorca vych\u00e1dzal predov\u0161etk\u00fdm z vlastnej, miestnej trad\u00edcie, ktor\u00e1 mu bola najbli\u017e\u0161ia.<\/p>\n\n\n\n

Krojovan\u00e9 b\u00e1biky<\/h3>\n\n\n\n

Slovensk\u00e9 kroje patria k t\u00fdm najkraj\u0161\u00edm, \u010do \u013eudsk\u00e9 ruky vytvorili a robili na\u0161ich predkov kr\u00e1snymi a poh\u013eadn\u00fdmi. Ka\u017ed\u00fd kraj \u010di regi\u00f3n opl\u00fdva kr\u00e1snym krojom, na ktor\u00fd s\u00fa jeho nositelia hrd\u00ed. Kroj je odrazom v\u00fdtvarn\u00e9ho c\u00edtenia a zru\u010dnosti. \u0164a\u017eko poveda\u0165, ktor\u00fd z nich je najkraj\u0161\u00ed, lebo ka\u017ed\u00fd je osobit\u00fd. Nie nadarmo sa kedysi hovorilo: \u201e\u010co v\u0155\u0161ok prejde\u0161, to in\u00fd kroj n\u00e1jde\u0161.\u201c<\/p>\n\n\n\n

A Slovensko je \u0165a\u017eko vy\u010derpate\u013enou studnicou n\u00e1metov. B\u00e1biky sa za\u010dali oblieka\u0165 do krojov na za\u010diatku 20. storo\u010dia a postupne za\u010dali \u0161\u00edri\u0165 spr\u00e1vu o ich zanikaj\u00facej kr\u00e1se. Pre b\u00e1biky to bola \u010fal\u0161ia \u017eivotn\u00e1 kapitola, pre kroje a ich uchovanie v\u0161ak ve\u013ek\u00fd po\u010din.<\/p>\n\n\n\n

V dne\u0161nej dobe si u\u017e m\u00e1lokto pam\u00e4t\u00e1 na folkl\u00f3r a zvyky na\u0161ich prarodi\u010dov. Z tohto d\u00f4vodu je potrebn\u00e9 kroje, ale, samozrejme, nielen tie \u010do najviac prezentova\u0165 verejnosti. Av\u0161ak kroje sa v s\u00fa\u010dasnosti prezentuj\u00fa nielen na \u017eiv\u00fdch postav\u00e1ch \u010di figur\u00ednach, ale aj prostredn\u00edctvom krojovan\u00fdch b\u00e1bik, ktor\u00e9 s\u00fa v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch vhodn\u00fdm darom pre pote\u0161enie milovn\u00edkov folkl\u00f3ru a \u013eudov\u00fdch trad\u00edci\u00ed. Pr\u00e1ve prostredn\u00edctvom krojovan\u00fdch b\u00e1bik sa o\u017eivuje a uchov\u00e1va to m\u00e1lo, \u010do n\u00e1m po na\u0161ich predkoch zostalo. Ve\u010f ako by to bolo, keby sme zabudli na \u0161ikovn\u00e9 ruky star\u00fdch m\u00e1m, na skvosty charakterizuj\u00face folkl\u00f3r minulosti a aby zostali len akousi nostalgiou.<\/p>\n\n\n\n

Vystroji\u0165 v\u0161ak b\u00e1biku krojom je pr\u00e1ca n\u00e1ro\u010dn\u00e1, ktorej sa venuj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm \u0161ikovn\u00e9 \u017eensk\u00e9 ruky. A mo\u017eno, \u010do in\u00fd vyhodil ako nepotrebn\u00fa vec \u2013 star\u00fa b\u00e1biku \u010di kroj, in\u00fd zbiera a vyr\u00e1ba miniat\u00fary krojov. Je to pr\u00e1ca ne\u013eahk\u00e1, mnohokr\u00e1t zaberie hodiny pr\u00edpravy a pr\u00e1ce. Ve\u010f vyrobi\u0165 miniat\u00farny \u013eudov\u00fd odev, zachova\u0165 prvky originality, proporcionalitu je n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie, ako vyrobi\u0165 odev na dospel\u00fa osobu. Preto by bolo na \u0161kodu tieto skvosty schov\u00e1va\u0165 a je potrebn\u00e9 pr\u00e1cu b\u00e1bik\u00e1riek \u010do najviac prezentova\u0165 a \u013eudov\u00e9 princezn\u00e9 vystavova\u0165 na obdiv.<\/p>\n\n\n\n

Autorky b\u00e1bik nesporne dbaj\u00fa na vernos\u0165 svojich zmen\u0161en\u00edn krojov, spolupracuj\u00fa s m\u00fazeami a etnografmi \u010di pam\u00e4tn\u00edkmi, ktor\u00ed im dod\u00e1vaj\u00fa obrazov\u00fa dokument\u00e1ciu alebo s\u00fa schopn\u00ed prispie\u0165 aj odbornou radou, je potrebn\u00e9 kroje na\u0161tudova\u0165, \u010di u\u017e z odbornej literat\u00fary, alebo inej obrazovej dokument\u00e1cie, ako s\u00fa dobov\u00e9 kresby \u010di liter\u00e1rne diela. Autorky si zakladaj\u00fa na tom, aby vytv\u00e1rali \u010do najpresnej\u0161ie repliky krojov. K\u00fdm sa v\u0161ak za\u010dne \u0161i\u0165 samotn\u00fd kroj, je nutn\u00e9 z\u00edska\u0165 potrebn\u00fd materi\u00e1l na jeho v\u00fdrobu, materi\u00e1ly, ktor\u00e9 by zodpovedali svojou \u0161trukt\u00farou zmen\u0161enine p\u00f4vodn\u00fdch materi\u00e1lov, vzory a dokonca aj \u00fa\u010desy a r\u00f4zne doplnky.<\/p>\n\n\n\n

Bohatos\u0165 \u013eudov\u00fdch krojov potom stoj\u00ed za t\u00fdm, \u017ee i samotn\u00e1 realiz\u00e1cia je \u010dasovo n\u00e1ro\u010dn\u00e1. A preto u\u0161i\u0165 zmen\u0161eninu kroja m\u00f4\u017ee trva\u0165 od 40 a\u017e po 150 hod\u00edn a niekedy mo\u017eno aj viac, v z\u00e1vislosti od ozdobnosti samotn\u00e9ho odevu. Zmen\u0161enina by teda mala zodpoveda\u0165 skuto\u010dnosti a nemala by sa od nej l\u00ed\u0161i\u0165, samozrejme okrem ve\u013ekosti. A aby bola b\u00e1bika dokonal\u00e1, nemala by zosta\u0165 bos\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

Z n\u00e1\u0161ho \u017eivota by sa nemala vytrati\u0165 \u013eudov\u00e1 kult\u00fara, pr\u00edkladn\u00e1 vy\u0161\u00edva\u010dsk\u00e1, \u010dipk\u00e1rska \u010di strihovo kraj\u010d\u00edrska tvorivos\u0165 uplatnen\u00e1 v bohat\u00fdch krojoch. Okrem toho s\u00fa b\u00e1biky \u00faspe\u0161n\u00fdm artiklom na v\u00fdstavy, dotvorenie interi\u00e9rov a, samozrejme, aj ako dar\u010dek. Krojovan\u00e1 b\u00e1bika predstavovala aj symbol rozl\u00fa\u010dky s detstvom. V minulosti ich dost\u00e1vali nevesty ako symbol ukon\u010denia detstva a za\u010diatku nov\u00e9ho \u017eivota spojen\u00e9ho so zalo\u017een\u00edm rodiny. Bola pripomienkou na rodn\u00fd kraj, z ktor\u00e9ho nevesta poch\u00e1dzala, symbolom kr\u00e1sy, \u013eudovej trad\u00edcie spojenej s odkazom predkov.<\/p>\n\n\n\n

Dnes kroje znova o\u017e\u00edvaj\u00fa v ich rekon\u0161trukci\u00e1ch, na r\u00f4znych sl\u00e1vnostiach, folkl\u00f3rnych akci\u00e1ch alebo v ruk\u00e1ch nad\u0161encov, amat\u00e9rov. Tak\u00fdmito s\u00fa bezpochyby aj b\u00e1bik\u00e1rky, v\u010faka ktor\u00fdm sa kr\u00e1sa v zmen\u0161enej podobe uchov\u00e1va pre nasleduj\u00face gener\u00e1cie.<\/p>\n\n\n\n

Krojovan\u00e9 b\u00e1biky si m\u00f4\u017eete pozrie\u0165 do 3. apr\u00edla 2022 vo v\u00fdstavn\u00fdch priestoroch vo Vile dr. Lisku, \u0160tef\u00e1nikova 1, Pie\u0161\u0165any, v pracovn\u00fdch d\u0148och v \u010dase 8.00 \u2013 12.00, 13.00 \u2013 16.00 a v nede\u013eu 13.00 \u2013 17.00 h. ,<\/p>\n\n\n\n

Jarmila Hluchov\u00e1<\/strong><\/p>\n\n\n\n

<\/a><\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/a>
Maketa mlyna s mlyn\u00e1rom, mlyn\u00e1rkou a pomocn\u00edkom – Veronika Cetliov\u00e1. (Foto: Eva Drobn\u00e1)<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n\n\n
\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Trnava, E.Karn\u00edkov\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Ducov\u00e9, J.Pol\u00e1\u010dkov\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Tren\u010d.Tepl\u00e1 J. Maj\u010d\u00edkov\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
s b\u00e1b\u00e4tkom, kroj Banka, V.Cetliov\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Hl\u00e1snik, E.Karn\u00edkov\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Kov\u00e1\u010d, V.Cetliov\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Kroj Myjava, V.Cetliov\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Tekov, M.Jur\u010dov\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n
Foto: Eva Drobn\u00e1, Balneologick\u00e9 m\u00fazeum Imricha Wintera, Pie\u0161\u0165any<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

P\u00f4vodn\u00fd \u010dl\u00e1nok “Krojovanky: \u010co v\u0155\u0161ok prejde\u0161, to in\u00fd kroj n\u00e1jde\u0161”<\/a> Pie\u0161\u0165ansk\u00fd denn\u00edk 6.2.2022 (autorka \u010dl\u00e1nku Jarmila Hluchov\u00e1, Balneologick\u00e9 m\u00fazeum Imricha Wintera, Pie\u0161\u0165any)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Pie\u0161\u0165any Balneologick\u00e9 m\u00fazeum Imricha Wintera v Pie\u0161\u0165anoch v spolupr\u00e1ci s Veronikou Cetliovou, b\u00e1bik\u00e1rkou z Pie\u0161\u0165an, spr\u00edstupnilo vo Vile dr. Lisku v\u00fdstavu Krojovan\u00e9 b\u00e1biky, ktor\u00e1 prezentuje tvorbu p\u00e4tn\u00e1stich \u201eb\u00e1bik\u00e1riek\u201c. Preva\u017en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina krojovan\u00fdch miniat\u00far na v\u00fdstave poch\u00e1dza zo z\u00e1padn\u00e9ho Slovenska \u2013 okolie Pie\u0161\u0165an, Tren\u010d\u00edna, Myjavy, ale aj \u0160tiavnika, Va\u017eca \u010di Hontu. Viac ako sto b\u00e1bik pribl\u00ed\u017ei n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom rozmanitos\u0165, pestrofarebnos\u0165 a v\u00fdtvarn\u00fa n\u00e1paditos\u0165 krojov \u2013 obradov\u00fdch, sviato\u010dn\u00fdch i pracovn\u00fdch. Osobit\u00fa skupinu tvoria b\u00e1biky oble\u010den\u00e9 pod\u013ea profesie \u2013 kov\u00e1\u010d, drot\u00e1r, buben\u00edk, pastier, obecn\u00fd hl\u00e1snik \u010di mlyn\u00e1r. Slovensk\u00e9 kroje patria k t\u00fdm najkraj\u0161\u00edm, \u010do \u013eudsk\u00e9 ruky vytvorili a robili na\u0161ich predkov kr\u00e1snymi a poh\u013eadn\u00fdmi. Ka\u017ed\u00fd kraj \u010di regi\u00f3n opl\u00fdva kr\u00e1snym krojom, na ktor\u00fd s\u00fa jeho nositelia hrd\u00ed. Kroj je odrazom v\u00fdtvarn\u00e9ho c\u00edtenia a zru\u010dnosti. Vystroji\u0165 v\u0161ak b\u00e1biku krojom je pr\u00e1ca n\u00e1ro\u010dn\u00e1, ktorej sa venuj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm \u0161ikovn\u00e9 \u017eensk\u00e9 ruky. Ve\u010f vyrobi\u0165 miniat\u00farny \u013eudov\u00fd odev, zachova\u0165 prvky originality, proporcionalitu je n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie, ako vyrobi\u0165 odev na dospel\u00fa osobu. Autorky b\u00e1bik nesporne dbaj\u00fa na vernos\u0165 svojich zmen\u0161en\u00edn krojov, spolupracuj\u00fa s m\u00fazeami a etnografmi \u010di pam\u00e4tn\u00edkmi, ktor\u00ed im dod\u00e1vaj\u00fa obrazov\u00fa dokument\u00e1ciu alebo s\u00fa schopn\u00ed prispie\u0165 aj odbornou radou. Bohatos\u0165 \u013eudov\u00fdch krojov potom stoj\u00ed za t\u00fdm, \u017ee i samotn\u00e1 realiz\u00e1cia je \u010dasovo n\u00e1ro\u010dn\u00e1. P\u00f4vodn\u00fd \u010dl\u00e1nok o v\u00fdstave “Krojovan\u00e9 b\u00e1biky” na: Balneologick\u00e9 m\u00fazeum Imricha Wintera, Pie\u0161\u0165any 2022 Balneologick\u00e9 m\u00fazeum Imricha Wintera v Pie\u0161\u0165anoch v spolupr\u00e1ci s Veronikou Cetliovou, b\u00e1bik\u00e1rkou z Pie\u0161\u0165an, spr\u00edstupnilo vo Vile dr. Lisku v\u00fdstavu Krojovan\u00e9 b\u00e1biky, ktor\u00e1 prezentuje tvorbu p\u00e4tn\u00e1stich \u201eb\u00e1bik\u00e1riek\u201c. Okrem Veroniky Cetliovej vystavuj\u00fa Marta Stankovi\u010dov\u00e1 zo \u0160enkv\u00edc, Ant\u00f3nia \u010cechvalov\u00e1 z O\u010dkova, Marta \u010cechvalov\u00e1 z Pie\u0161\u0165an, Jana Pol\u00e1\u010dkov\u00e1 z Ducov\u00e9ho, Miroslava Le\u017eovi\u010dov\u00e1 z Modranky, M\u00e1ria Z\u00e1me\u010dn\u00edkov\u00e1 z Moravsk\u00e9ho Lieskov\u00e9ho, M\u00e1ria Trul\u00edkov\u00e1 zo \u0160tiavnika, Al\u017ebeta Obuchov\u00e1 z Nov\u00e9ho Mesta nad V\u00e1hom, Em\u00edlia Karn\u00edkov\u00e1 z Bratislavy, Lalienka Schmidov\u00e1 z Pie\u0161\u0165an, Marta Jur\u010dov\u00e1 z Topo\u013e\u010dian, Jana Maj\u010d\u00edkov\u00e1 z Tren\u010d\u00edna, Bo\u017eena Kri\u017eanov\u00e1 z Pie\u0161\u0165an a Katar\u00edna Sedl\u00e1\u010dikov\u00e1 z Drahoviec. B\u00e1bik\u00e1rky m\u00f4\u017eeme pod\u013ea Veroniky Cetliovej rozdeli\u0165 do troch kateg\u00f3ri\u00ed \u2013 tie, ktor\u00e9 re\u0161tauruj\u00fa odev, tie, ktor\u00e9 tvoria nov\u00e9 kroje pod\u013ea tradi\u010dn\u00fdch vzorov, a do tretej skupiny m\u00f4\u017eeme zaradi\u0165 b\u00e1bik\u00e1rky, ktor\u00e9 vyr\u00e1baj\u00fa nov\u00e9 kroje s pou\u017eit\u00edm star\u00fdch odevn\u00fdch s\u00fa\u010diastok. Samostatn\u00fa skupinu tvoria b\u00e1bik\u00e1rky \u2013 zberate\u013eky. Preva\u017en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina krojovan\u00fdch miniat\u00far na v\u00fdstave poch\u00e1dza zo z\u00e1padn\u00e9ho Slovenska \u2013 okolie Pie\u0161\u0165an, Tren\u010d\u00edna, Myjavy, ale aj \u0160tiavnika, Va\u017eca \u010di Hontu. Viac ako sto b\u00e1bik pribl\u00ed\u017ei n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom rozmanitos\u0165, pestrofarebnos\u0165 a v\u00fdtvarn\u00fa n\u00e1paditos\u0165 krojov \u2013 obradov\u00fdch, sviato\u010dn\u00fdch i pracovn\u00fdch. Osobit\u00fa skupinu tvoria b\u00e1biky oble\u010den\u00e9 pod\u013ea profesie \u2013 kov\u00e1\u010d, drot\u00e1r, buben\u00edk, pastier, obecn\u00fd hl\u00e1snik \u010di mlyn\u00e1r. Hist\u00f3ria b\u00e1bik Hist\u00f3ria b\u00e1bik siaha u\u017e do starovek\u00e9ho Egypta a Gr\u00e9cka. I\u0161lo preva\u017ene o r\u00f4zne hlinen\u00e9 amulety a talizmany. Nesl\u00fa\u017eili v\u0161ak v\u00fdhradne na kultov\u00e9 \u00fa\u010dely, ale aj ako hra\u010dky pre deti. Prv\u00e9 b\u00e1biky boli vyroben\u00e9 z hliny, handier, dreva a kost\u00ed, vz\u00e1cnej\u0161ie zo slonoviny a vosku. B\u00e1biky sa stali najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edmi hra\u010dkami det\u00ed i dospel\u00fdch v obdob\u00ed stredoveku, ke\u010f ich obdivovali najm\u00e4 vysok\u00e9 vrstvy spolo\u010dnosti. V neskorom stredoveku sa op\u00e4\u0165 vr\u00e1tili do r\u00fak det\u00ed a stali sa s\u00fa\u010das\u0165ou ich hier. Dokonca v stredoveku sa pojmom b\u00e1bika ozna\u010dovala hra\u010dka vo v\u0161eobecnosti, a\u017e od 18. storo\u010dia nadob\u00fada pojem b\u00e1bika s\u00fa\u010dasn\u00fd v\u00fdznam. Rozmach remeselnej v\u00fdroby b\u00e1bik je v Eur\u00f3pe datovan\u00fd na prelom 17. a 18. storo\u010dia do miest v rak\u00faskom Tirolsku, \u010falej v Bavorsku, Dur\u00fdnsku a Nemecku. Men\u0161ie dielne pracovali tie\u017e vo Franc\u00fazsku a Brit\u00e1nii. V\u00e4\u010d\u0161inou ide o s\u00fastru\u017een\u00fa v\u00fdrobu s ma\u013eovan\u00fdmi tv\u00e1ri\u010dkami, vlasmi a \u0161it\u00fdmi \u0161atami, s ve\u013emi jednoducho spracovan\u00fdmi kon\u010datinami. Na \u00fazem\u00ed Slovenska za\u010d\u00edna vznika\u0165 drobn\u00e1 remeseln\u00e1 v\u00fdroba dreven\u00fdch k\u013abov\u00fdch b\u00e1bik od polovice 18. storo\u010dia ako alternat\u00edva k drah\u00fdm dreven\u00fdm alebo u\u017e porcel\u00e1nov\u00fdm b\u00e1bik\u00e1m rak\u00faskej, nemeckej, franc\u00fazskej alebo anglickej v\u00fdroby. Zlat\u00fd vek b\u00e1bik prich\u00e1dza v 19. storo\u010d\u00ed, ke\u010f v\u010faka nov\u00fdm technol\u00f3gi\u00e1m vznikaj\u00fa ve\u013ek\u00e9 \u0161pecializovan\u00e9 tov\u00e1rne. V priebehu \u010dasu boli tov\u00e1rensk\u00e9 b\u00e1biky vyr\u00e1ban\u00e9 z rozli\u010dn\u00fdch materi\u00e1lov \u2013 textil, pap\u00edrma\u0161\u00e9, keramick\u00fd materi\u00e1l ako biskvit, pairan a glazovan\u00fd porcel\u00e1n. S rozmachom syntetick\u00fdch l\u00e1tok prich\u00e1dza na sc\u00e9nu celuloid, plast a v s\u00fa\u010dasnosti hlavne vinyl. Samotn\u00e9 zberate\u013estvo b\u00e1bik m\u00e1 trad\u00edciu siahaj\u00facu a\u017e do stredoveku, ke\u010f boli luxusn\u00e9 b\u00e1biky jedn\u00fdm z ukazovate\u013eov prest\u00ed\u017ee ich majite\u013ea, no a \u0161itie pre ne bola pr\u00edle\u017eitos\u0165, ako si bolo mo\u017en\u00e9 skr\u00e1ti\u0165 vo\u013en\u00fd \u010das. Vytv\u00e1rali sa dokonca b\u00e1bikov\u00e9 kluby, v ktor\u00fdch si \u010dlenovia d\u00e1vali \u00falohy \u2013 obliec\u0165 napr\u00edklad b\u00e1biky pod\u013ea m\u00f3dy M\u00e1rie Stuartovej alebo v \u0161t\u00fdle franc\u00fazskeho baroka. Pr\u00e1ve takto vznikali cenn\u00e9 kolekcie n\u00e1dhern\u00fdch b\u00e1bik. Po\u010das vojen sa v\u0161ak ve\u013ea s\u00fakromn\u00fdch zbierok stratilo. \u010co v\u0161ak bola p\u00f4vodne detsk\u00e1 hra\u010dka, je dnes \u017eiaducou staro\u017eitnos\u0165ou. \u010co sa t\u00fdka \u201emalov\u00fdroby\u201c, alebo lep\u0161ie povedan\u00e9 dom\u00e1ckej v\u00fdroby, de\u0165om vyr\u00e1bali b\u00e1biky hlavne rodi\u010dia. Z textilu, zvy\u0161kov vlny, vyrez\u00e1vali sa z dreva i viazali zo slamy. Ka\u017ed\u00e1 b\u00e1bika bola oble\u010den\u00e1. A pr\u00e1ve tu m\u00f4\u017eeme bada\u0165 po\u010diatky tvorby krojovan\u00fdch b\u00e1bik, preto\u017ee ka\u017ed\u00fd tvorca vych\u00e1dzal predov\u0161etk\u00fdm z vlastnej, miestnej trad\u00edcie, ktor\u00e1 mu bola najbli\u017e\u0161ia. Krojovan\u00e9 b\u00e1biky Slovensk\u00e9 kroje patria k t\u00fdm najkraj\u0161\u00edm, \u010do \u013eudsk\u00e9 ruky vytvorili a robili na\u0161ich predkov kr\u00e1snymi a poh\u013eadn\u00fdmi. Ka\u017ed\u00fd kraj \u010di regi\u00f3n opl\u00fdva kr\u00e1snym krojom, na ktor\u00fd s\u00fa jeho nositelia hrd\u00ed. Kroj je odrazom v\u00fdtvarn\u00e9ho c\u00edtenia a zru\u010dnosti. \u0164a\u017eko poveda\u0165, ktor\u00fd z nich je najkraj\u0161\u00ed, lebo ka\u017ed\u00fd je osobit\u00fd. Nie nadarmo sa kedysi hovorilo: \u201e\u010co v\u0155\u0161ok prejde\u0161, to in\u00fd kroj n\u00e1jde\u0161.\u201c A Slovensko je \u0165a\u017eko vy\u010derpate\u013enou studnicou n\u00e1metov. B\u00e1biky sa za\u010dali oblieka\u0165 do krojov na za\u010diatku 20. storo\u010dia a postupne za\u010dali \u0161\u00edri\u0165 spr\u00e1vu o ich zanikaj\u00facej kr\u00e1se. Pre b\u00e1biky to bola \u010fal\u0161ia \u017eivotn\u00e1 kapitola, pre kroje a ich uchovanie v\u0161ak ve\u013ek\u00fd po\u010din. V dne\u0161nej dobe si u\u017e m\u00e1lokto pam\u00e4t\u00e1 na folkl\u00f3r a zvyky na\u0161ich prarodi\u010dov. Z tohto d\u00f4vodu je potrebn\u00e9 kroje, ale, samozrejme, nielen tie \u010do najviac prezentova\u0165 verejnosti. Av\u0161ak kroje sa v s\u00fa\u010dasnosti prezentuj\u00fa nielen na \u017eiv\u00fdch postav\u00e1ch \u010di figur\u00ednach, ale aj prostredn\u00edctvom krojovan\u00fdch b\u00e1bik, ktor\u00e9 s\u00fa v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch vhodn\u00fdm darom pre pote\u0161enie milovn\u00edkov folkl\u00f3ru a \u013eudov\u00fdch trad\u00edci\u00ed. Pr\u00e1ve prostredn\u00edctvom krojovan\u00fdch b\u00e1bik sa o\u017eivuje a uchov\u00e1va to m\u00e1lo, \u010do n\u00e1m po na\u0161ich predkoch zostalo. Ve\u010f ako by to bolo, keby sme zabudli na \u0161ikovn\u00e9 ruky star\u00fdch m\u00e1m, na skvosty charakterizuj\u00face folkl\u00f3r minulosti a aby zostali len akousi nostalgiou. Vystroji\u0165 v\u0161ak b\u00e1biku krojom je pr\u00e1ca n\u00e1ro\u010dn\u00e1, ktorej sa venuj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm \u0161ikovn\u00e9 \u017eensk\u00e9 ruky. A mo\u017eno, \u010do in\u00fd vyhodil ako nepotrebn\u00fa vec \u2013 star\u00fa b\u00e1biku \u010di kroj, in\u00fd zbiera a vyr\u00e1ba miniat\u00fary krojov. Je to pr\u00e1ca ne\u013eahk\u00e1, mnohokr\u00e1t zaberie hodiny pr\u00edpravy a pr\u00e1ce. Ve\u010f vyrobi\u0165 miniat\u00farny \u013eudov\u00fd odev, zachova\u0165 prvky originality, proporcionalitu je n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie, ako vyrobi\u0165 odev na dospel\u00fa osobu. Preto by bolo na \u0161kodu tieto skvosty schov\u00e1va\u0165 a je potrebn\u00e9 pr\u00e1cu b\u00e1bik\u00e1riek \u010do najviac prezentova\u0165 a \u013eudov\u00e9 princezn\u00e9 vystavova\u0165 na obdiv. Autorky b\u00e1bik nesporne dbaj\u00fa na vernos\u0165 svojich zmen\u0161en\u00edn krojov, spolupracuj\u00fa s m\u00fazeami a etnografmi \u010di pam\u00e4tn\u00edkmi, ktor\u00ed im dod\u00e1vaj\u00fa obrazov\u00fa dokument\u00e1ciu alebo s\u00fa schopn\u00ed prispie\u0165 aj odbornou radou, je potrebn\u00e9 kroje na\u0161tudova\u0165, \u010di u\u017e z odbornej literat\u00fary, alebo inej obrazovej dokument\u00e1cie, ako s\u00fa dobov\u00e9 kresby \u010di liter\u00e1rne diela. Autorky si zakladaj\u00fa na tom, aby vytv\u00e1rali \u010do najpresnej\u0161ie repliky krojov. K\u00fdm sa v\u0161ak za\u010dne \u0161i\u0165 samotn\u00fd kroj, je nutn\u00e9 z\u00edska\u0165 potrebn\u00fd materi\u00e1l na jeho v\u00fdrobu, materi\u00e1ly, ktor\u00e9 by zodpovedali svojou \u0161trukt\u00farou zmen\u0161enine p\u00f4vodn\u00fdch materi\u00e1lov, vzory a dokonca aj \u00fa\u010desy a r\u00f4zne doplnky. Bohatos\u0165 \u013eudov\u00fdch krojov potom stoj\u00ed za t\u00fdm, \u017ee i samotn\u00e1 realiz\u00e1cia je \u010dasovo n\u00e1ro\u010dn\u00e1. A preto u\u0161i\u0165 zmen\u0161eninu kroja m\u00f4\u017ee trva\u0165 od 40 a\u017e po 150 hod\u00edn a niekedy mo\u017eno aj viac, v z\u00e1vislosti od ozdobnosti samotn\u00e9ho odevu. Zmen\u0161enina by teda mala zodpoveda\u0165 skuto\u010dnosti a nemala by sa od nej l\u00ed\u0161i\u0165, samozrejme okrem ve\u013ekosti. A aby bola b\u00e1bika dokonal\u00e1, nemala by zosta\u0165 bos\u00e1. Z n\u00e1\u0161ho \u017eivota by sa nemala vytrati\u0165 \u013eudov\u00e1 kult\u00fara, pr\u00edkladn\u00e1 vy\u0161\u00edva\u010dsk\u00e1, \u010dipk\u00e1rska \u010di strihovo kraj\u010d\u00edrska tvorivos\u0165 uplatnen\u00e1 v bohat\u00fdch krojoch. Okrem toho s\u00fa b\u00e1biky \u00faspe\u0161n\u00fdm artiklom na v\u00fdstavy, dotvorenie interi\u00e9rov a, samozrejme, aj ako dar\u010dek. Krojovan\u00e1 b\u00e1bika predstavovala aj symbol rozl\u00fa\u010dky s detstvom. V minulosti ich dost\u00e1vali nevesty ako symbol ukon\u010denia detstva a za\u010diatku nov\u00e9ho \u017eivota spojen\u00e9ho so zalo\u017een\u00edm rodiny. Bola pripomienkou na rodn\u00fd kraj, z ktor\u00e9ho nevesta poch\u00e1dzala, symbolom kr\u00e1sy, \u013eudovej trad\u00edcie spojenej s odkazom predkov. Dnes kroje znova o\u017e\u00edvaj\u00fa v ich rekon\u0161trukci\u00e1ch, na r\u00f4znych sl\u00e1vnostiach, folkl\u00f3rnych akci\u00e1ch alebo v ruk\u00e1ch nad\u0161encov, amat\u00e9rov. Tak\u00fdmito s\u00fa bezpochyby aj b\u00e1bik\u00e1rky, v\u010faka ktor\u00fdm sa kr\u00e1sa v zmen\u0161enej podobe uchov\u00e1va pre nasleduj\u00face gener\u00e1cie. Krojovan\u00e9 b\u00e1biky si m\u00f4\u017eete pozrie\u0165 do 3. apr\u00edla 2022 vo v\u00fdstavn\u00fdch priestoroch vo Vile dr. Lisku, \u0160tef\u00e1nikova 1, Pie\u0161\u0165any, v pracovn\u00fdch d\u0148och v \u010dase 8.00 \u2013 12.00, 13.00 \u2013 16.00 a v nede\u013eu 13.00 \u2013 17.00 h. , Jarmila Hluchov\u00e1 P\u00f4vodn\u00fd \u010dl\u00e1nok “Krojovanky: \u010co v\u0155\u0161ok prejde\u0161, to in\u00fd kroj n\u00e1jde\u0161” Pie\u0161\u0165ansk\u00fd denn\u00edk 6.2.2022 (autorka \u010dl\u00e1nku Jarmila Hluchov\u00e1, Balneologick\u00e9 m\u00fazeum Imricha Wintera, Pie\u0161\u0165any)<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":1043,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-463","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vystavy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/463","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=463"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/463\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1199,"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/463\/revisions\/1199"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1043"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=463"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=463"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=463"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}