{"id":106,"date":"2022-04-03T22:10:07","date_gmt":"2022-04-03T20:10:07","guid":{"rendered":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/?page_id=106"},"modified":"2022-05-14T22:46:16","modified_gmt":"2022-05-14T20:46:16","slug":"vyvoj-ludoveho-odevu-na-slovensku","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/vyvoj-ludoveho-odevu-na-slovensku\/","title":{"rendered":"V\u00fdvoj \u013eudov\u00e9ho odevu na Slovensku"},"content":{"rendered":"\n

V prieskumu o hist\u00f3rii krojovan\u00fdch b\u00e1bik sme sa najprv zamerali na v\u00fdvoj \u013eudov\u00e9ho odevu na Slovensku. D\u00f4vodom tohto zamerania je fakt, \u017ee krojovan\u00e1 b\u00e1bika je nosite\u013ekou dedi\u010dstva na\u0161ich predkov, ich odievania. Kroje na b\u00e1bik\u00e1ch s\u00fa vern\u00e9 k\u00f3pie krojov, ktor\u00e9 nosili, rozv\u00edjali a skr\u00e1\u0161\u013eovali gener\u00e1cie pred nami. Pr\u00e1ve \u013eudov\u00fd odev je hlavn\u00fdm prejavom hmotnej kult\u00fary n\u00e1roda a d\u00f4le\u017eitou zlo\u017ekou n\u00e1rodopisn\u00e9ho v\u00fdskumu mnoh\u00fdch odborn\u00edkov. \u013dudov\u00fd odev vypoved\u00e1 o \u017eivotnom \u0161t\u00fdle, sp\u00f4sobu ob\u017eivy a zvykoch obyvate\u013eov vybran\u00e9ho obdobia a \u00fazemia.<\/p>\n\n\n\n

V tejto \u010dasti pr\u00e1ce chceme venova\u0165 pozornos\u0165 v\u00fdvoji \u013eudov\u00e9ho odevu na \u00fazem\u00ed Slovenska s d\u00f4vodu dokazovania ako sa odievali na\u0161i predkovia a ko\u013eko \u010dasu a \u00fasilia venovali tvorbe odevu. Chceme pouk\u00e1za\u0165 na faktory spomenut\u00e9 v predo\u0161lej podkapitole uveden\u00e9 v odbornej literat\u00fare na z\u00e1klade v\u00fdskumov v ter\u00e9nu v minulom storo\u010d\u00ed, \u017ee obyvatelia ded\u00edn boli predov\u0161etk\u00fdm vy\u0165a\u017een\u00ed pr\u00e1cou v po\u013enohospod\u00e1rstve alebo v dom\u00e1cnosti, s\u00fastre\u010fovali sa na v\u00fdrobu objektov dennej spotreby a nemali \u010das vytv\u00e1ra\u0165 tak n\u00e1ro\u010dn\u00e9 objekty ako s\u00fa krojovan\u00e9 b\u00e1biky.<\/p>\n\n\n\n

Preva\u017en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina Slov\u00e1kov \u017eila a\u017e do poloviny 20. storo\u010dia na dedin\u00e1ch. Region\u00e1lne delenie \u013eudov\u00e9ho odevu je zalo\u017een\u00e9 na rozdelen\u00ed slovensk\u00e9ho \u00fazem\u00ed na b\u00fdval\u00e9 \u017eupy alebo stolice. S\u00fa to \u017eupy Bratislavsk\u00e1, Nitrianska, Tren\u010dianska, Oravsk\u00e1, Liptovsk\u00e1, Gemersk\u00e1, Spi\u0161sk\u00e1, \u0160ari\u0161sk\u00e1, Abovsk\u00e1 a Zempl\u00ednska. \u00dazemia \u017e\u00fap sa formovali v 10.-12. storo\u010d\u00ed a zanikli v decembri 1922. Z v\u00fdskumov vypl\u00fdva, \u017ee \u00fazemn\u00e9 celky \u017e\u00fap ovplyvnili historick\u00fd v\u00fdvoj \u013eudov\u00e9ho odevu (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.7).<\/p>\n\n\n\n

Na vznik a v\u00fdvoj \u013eudov\u00e9ho odevu mali predov\u0161etk\u00fdm vplyv klimatick\u00e9 a geografick\u00e9 podmienky, ale vo v\u00fdskumnej pr\u00e1ci treba bra\u0165 v \u00favahu i \u010fal\u0161ie faktory: biologick\u00e9 (pohlavie, stav, zaradenie do rodinn\u00e9ho a dedinsk\u00e9ho kolekt\u00edvu), druh zamestnania a pr\u00e1ce, spolo\u010densk\u00e1 trieda, n\u00e1bo\u017eenstvo, styk s historickou m\u00f3dou a s cudzinou. V p\u00edsomn\u00fdch prame\u0148och s\u00fa zaznamenan\u00e9 inform\u00e1cie o rozsiahlom pestovan\u00ed a sprac\u00favan\u00ed konopy a \u013eanu, o sprac\u00favan\u00ed ko\u017eu\u0161\u00edn s divej zvere, o chove dom\u00e1cich zvierat, predov\u0161etk\u00fdm oviec, ktor\u00e9 boli zdrojom potravy, ko\u017eu\u0161iny a vlny (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.9).<\/p>\n\n\n\n

U\u017e v 15. storo\u010d\u00ed a prvej polovici 16. storo\u010d\u00ed  bolo na slovenskom \u00fazem\u00ed rozvinut\u00e9 pl\u00e1tenn\u00edctvo, v\u00fdroba a predaj konopn\u00e9ho a \u013eanov\u00e9ho pl\u00e1tna, predov\u0161etk\u00fdm v okol\u00ed Bardejova. A\u017e do rozvoja tov\u00e1renskej v\u00fdroby pl\u00e1tna v 19. storo\u010d\u00ed bola v\u00fdroba pl\u00e1tna a tk\u00e1\u010dstvo preva\u017ene dom\u00e1cou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou. Roz\u0161\u00edren\u00e9 bolo aj farbiarstvo a bieli\u010dstvo. Medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie remesl\u00e1 Slovenska patrilo dom\u00e1ce aj remeseln\u00e9 s\u00fakenn\u00edctvo, ktor\u00e9 sa orientovalo aj na vzdialenej\u0161ie regi\u00f3ny Uhorska. Klob\u00faky boli v\u017edy samozrejmou s\u00fa\u010das\u0165ou \u013eudov\u00e9ho aj mestsk\u00e9ho odevu. Klobu\u010dn\u00edctvo sa \u0161pecializovalo na techniku spls\u0165ovania a formovania ov\u010dej vlny a srsti in\u00fdch zvierat, na tvorbu pokr\u00fdvok hlavy z text\u00edli\u00ed a zo slamy. D\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu zohrali remeseln\u00e9 cechy, ktor\u00e9 kontrolovali kvalitu a mno\u017estvo v\u00fdroby jednotliv\u00fdch s\u00fa\u010dast\u00ed odevu (Krojare\u0148 2011).<\/p>\n\n\n\n

Nedostatok \u0161kolen\u00fdch etnografov v 19. storo\u010d\u00ed sp\u00f4sobil, \u017ee v publikovan\u00fdch materi\u00e1loch a v\u00fdskumoch bola stredom pozornosti predov\u0161etk\u00fdm v\u00fdtvarn\u00e1 str\u00e1nka \u013eudov\u00e9ho odevu, v\u00fd\u0161ivka a \u010dipka, ktor\u00e1 bola v tej dobe u\u017e dos\u0165 rozvinut\u00e1. In\u00e9 h\u013eadiska \u013eudov\u00e9ho odevu ako strih, funkcia alebo \u00faprava hlavy ost\u00e1vali bez pov\u0161imnutia (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.7).<\/p>\n\n\n\n

Na konci 19. storo\u010dia a na za\u010diatku 20. storo\u010dia vzrastala na b\u00e1ze rodiacej sa etnografie pozornos\u0165 \u013eudu o \u013eudovom odeve, kedy za\u010d\u00ednali mizn\u00fa\u0165 rozdiely medzi dedinsk\u00fdm a mestsk\u00fdm odievan\u00edm obyvate\u013estva. Odev poddan\u00e9ho sedliaka sa takmer v\u00f4bec nemenil s oh\u013eadom na nedostatok finan\u010dn\u00fdch mo\u017enost\u00ed a jeho samoz\u00e1sobite\u013estvo (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.9).<\/p>\n\n\n\n

Od za\u010diatku 18. storo\u010dia n\u00e1m dostupn\u00e9 pramene ukazuj\u00fa rozdiely v odievan\u00ed ni\u017e\u0161ej a vy\u0161\u0161ej \u0161\u013eachty, ktor\u00e1 podliehala vplyvu eur\u00f3pskej m\u00f3dy. Na odeve zemanov, me\u0161\u0165anov, remeseln\u00edkov a ban\u00edkov sa najviac zachovali archaick\u00e9 prvky. Aj na odeve obyvate\u013eov dediny mo\u017eno vypozorova\u0165 vplyv odevu me\u0161\u0165anov, vojska, aj \u0161\u013eachty. Stret\u00e1vame sa s de\u013ebou pr\u00e1ce, \u0161peci\u00e1lnym pr\u00e1cam, napr\u00edklad tkanie, v\u00fdroba \u010dipiek, \u0161itie obuvi, sa venuj\u00fa \u0161ikovn\u00ed jedinci v r\u00e1mci dediny. Od konca 18. storo\u010dia je \u013eudov\u00fd odev dop\u013a\u0148an\u00fd v\u00fdrobkami remeseln\u00edkov z miest alebo z manufakt\u00far. Pod\u013ea dobov\u00fdch z\u00e1znamov je vidno, \u017ee ur\u010dit\u00e9 vrstvy poddan\u00e9ho \u013eudu sa usilovali napodob\u0148ova\u0165 odev vy\u0161\u0161\u00edch spolo\u010densk\u00fdch vrstiev (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s. 10).<\/p>\n\n\n\n

V 19. storo\u010d\u00ed nastali podstatn\u00e9 zmeny v \u013eudovom odeve ako n\u00e1sledok ekonomicko-spolo\u010densk\u00fdch zmien (zru\u0161enie poddanstva, nov\u00e9 druhy pr\u00e1ce, urbaniz\u00e1cia, rast tov\u00e1rensk\u00e9ho priemyslu). Jednotliv\u00e9 regi\u00f3ny Slovenska sa rozv\u00edjali nerovnomerne. \u013dudov\u00fd odev sa menil bu\u010f prechodom k mestsk\u00e9mu odevu alebo \u010fal\u0161\u00edm svoj\u00edm v\u00fdvojom. Farbiar\u010dina sa roz\u0161\u00edrila po celom Slovensku, a ovplyvnila \u013eudov\u00e9 oble\u010denie (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s. 10). V me\u0161tianskom odeve sa stala modrotla\u010d ve\u013emi ob\u013e\u00fabenou u\u017e v 18. storo\u010d\u00ed, v priebehu 19. storo\u010dia sa preniesla v\u00fdroba a vyu\u017eitie modrotla\u010de z mestsk\u00e9ho prostredia do dedinsk\u00e9ho. Takmer v ka\u017edom meste\u010dku alebo v\u00e4\u010d\u0161ej dedine jestvovali modrotla\u010diarske dielne, ich \u010dinnos\u0165 bola pozastaven\u00e1 v polovici 20. storo\u010dia z d\u00f4vodu z\u00e1kazu s\u00fakromn\u00e9ho podnikania (Danglov\u00e1 2017).<\/p>\n\n\n\n

\"\"
\u017deny v modrotla\u010dovom sviato\u010dnom odeve v Polomke na prelomu 19. a 20. storo\u010dia (Danglov\u00e1 2017)<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n\n\n

V hospod\u00e1rsky zaostalej\u0161\u00edch oblastiach sa zachovala trad\u00edcia nosenia \u013eudov\u00e9ho odevu, av\u0161ak prij\u00edman\u00edm nov\u00fdch materi\u00e1lov a dekorat\u00edvnych prvkov (techniky vy\u0161\u00edvania, bavlnky, vlny, stu\u017eky, \u010dipky) pokra\u010dovala jeho premena. Mestsk\u00fd odev postupne prenikal do vidieckeho prostredia, a\u017e v polovici 20. storo\u010dia prenikol do v\u0161etk\u00fdch oblast\u00ed Slovenska. V niektor\u00fdch dedin\u00e1ch na strednom Slovensku pretrv\u00e1va nosenie tradi\u010dn\u00e9ho odevu na ur\u010dit\u00e9 sl\u00e1vnostn\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.11).<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdzdoba odevu (v\u00fd\u0161ivky, tkaniny, \u010dipky, aplik\u00e1cie, \u0161nurovanie) p\u00f4vodne vznikala na miestach \u00fa\u010delov\u00fdch \u0161vov. V\u00fd\u0161ivkov\u00e9 techniky boli e\u0161te v druhej polovici 19. storo\u010dia jednoduch\u0161ie, ale rozv\u00edjali sa spolu s vyu\u017e\u00edvan\u00edm jemnej\u0161ieho podkladov\u00e9ho materi\u00e1lu a vy\u0161\u00edvac\u00edm materi\u00e1lom. Rozdiely v zdoben\u00ed odevu medzi jednotliv\u00fdmi regi\u00f3nmi sa zv\u00fdraz\u0148ovali v 19. storo\u010d\u00ed, na prelome 19. a 20. storo\u010dia sa kroje rozli\u0161uj\u00fa na asi 70 odevn\u00fdch oblast\u00ed (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.15).<\/p>\n\n\n\n

Historick\u00e9 d\u00f4kazy zo 17. a18. storo\u010dia dokladaj\u00fa existenciu pracovn\u00e9ho a obradov\u00e9ho sob\u00e1\u0161neho odevu. Pracovn\u00fd odev sa vyvinul z potreby ochr\u00e1ni\u0165 telo pred zimou alebo slnkom. Koncom 19. storo\u010dia a za\u010diatkom 20. storo\u010dia sa v niektor\u00fdch oblastiach rozli\u0161oval pracovn\u00fd a sviato\u010dn\u00fd odev, dovtedy sa za sviato\u010dn\u00fd odev pova\u017eoval iba nov\u00fd neobnosen\u00fd odev. S drah\u0161\u00edmi kupovan\u00fdmi materi\u00e1lmi vznikol osobitn\u00fd sviato\u010dn\u00fd odev. Za\u010dali sa rozde\u013eova\u0165 odevy pre mlad\u00fdch a star\u0161\u00edch pod\u013ea farebnosti a v\u00fdzdoby (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s. 15).<\/p>\n\n\n\n

Detsk\u00fd odev bol a\u017e do polovice 20. storo\u010dia jednoduch\u00fd a nev\u00fdrazn\u00fd. Vo zbierkach m\u00faze\u00ed takmer nen\u00e1jdeme vzorky detsk\u00e9ho odevu, deti ho dedili po star\u0161\u00edch s\u00farodencoch a nosili ho a\u017e do \u00fapln\u00e9ho zodratia (Ben\u017ea 2015, s.35). Detsk\u00fd odev sa zhotovoval z d\u00f4vodu \u00faspory materi\u00e1lu najm\u00e4 z obnosen\u00fdch \u010dast\u00ed odevu dospel\u00fdch alebo z lacnej\u0161\u00edch kupovan\u00fdch materi\u00e1lov. Po naroden\u00ed sa deti zavinovali do plienky a ukladali do perinky. V\u00e4\u010d\u0161ie deti nosili ko\u0161ie\u013eky so zap\u00ednan\u00edm na chrbte, doplnen\u00e9 ak\u00fdmsi druhom \u0161atovej z\u00e1sterky. Do \u0161iestich rokov sa nerobili rozdiely medzi pohlav\u00edm, chlapci a diev\u010dat\u00e1 mali rovnak\u00fd odev a na hlave \u010dep\u010dek (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.14). <\/p>\n\n\n\n

Po n\u00e1stupe do \u0161koly sa odev det\u00ed menil, za\u010dal sa viac podoba\u0165 na s\u00fadob\u00fd odev mu\u017eov a \u017eien. Po skon\u010den\u00ed \u0161kolskej doch\u00e1dzky, vo veku desa\u0165 a\u017e jeden\u00e1s\u0165 rokov, zvy\u010dajne dostali diev\u010dat\u00e1 svoj prv\u00fd rub\u00e1\u0161 a chlapci riadne nohavice. \u010eal\u0161\u00ed odev postupne nadob\u00fadal podobu zdobenej\u0161ieho odevu dospel\u00fdch, stal sa odevom slobodn\u00fdch dievok a slobodn\u00fdch ml\u00e1dencov (Ben\u017ea 2015, s.36).<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdznamn\u00fdm v\u00fdskumn\u00edkom a zaznamen\u00e1vate\u013eom \u013eudov\u00e9ho odevu bol slovensk\u00fd etnograf, publicista, fotograf a maliar Pavol Soch\u00e1\u0148 (1862 \u2013 1941). V rokoch 1892 \u2013 1912 sa akt\u00edvne venoval fotografii a dodnes sa zachovalo ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo hodnotn\u00fdch dokumentov z jeho dielne. Bli\u017e\u0161ie sa venujeme jeho tvorbe v podkapitole V\u00fdvoj v\u00fd\u0161ivk\u00e1rstva na Slovensku.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Pavol Soch\u00e1\u0148 (1862 \u2013 1941)<\/strong><\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n\n\n

Na fotografi\u00e1ch z rokov 1892 – 1912 etnografa Pavla Soch\u00e1\u0148a si m\u00f4\u017eeme v\u0161imn\u00fa\u0165 v\u00fdvoj \u013eudov\u00e9ho odevu. Na fotografii det\u00ed z Horehronia vid\u00edme, \u017ee detsk\u00fd odev bol jednoduch\u00fd bez v\u00fdraznej\u0161ieho zdobenia. Av\u0161ak na fotografi\u00e1ch zo Zvolenskej Slatiny a Polomky vid\u00edme, \u017ee \u013eudia pri pr\u00e1ci mali odev \u010diasto\u010dne zdoben\u00fd. Aj deti na fotografii zo Zvolenskej Slatiny maj\u00fa zdobenej\u0161\u00ed odev, preto sa domnievame, \u017ee fotografia poch\u00e1dza z neskor\u0161ieho obdobia Soch\u00e1\u0148ovej fotografickej \u010dinnosti, nako\u013eko sa \u013eudov\u00fd odev na za\u010diatku 20. storo\u010dia ve\u013emi rozvinul a zdobenie odevu bolo bohat\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n

V medzivojnovom obdob\u00ed slovensk\u00fd \u013eudov\u00fd odev a trad\u00edcie u\u010darovali \u010desk\u00e9mu profesorovi Karlovi Plickovi. Bol naz\u00fdvan\u00fd poet \u2013 objavite\u013e, ktor\u00fd prenikol do tajomstiev \u017eivota zeme a \u013eudu. Vysoko ocenil umeleck\u00e9 bohatstvo slovensk\u00e9ho folkl\u00f3ru. Jeho pr\u00e1ca a dokument\u00e1cia \u013eudov\u00fdch trad\u00edci\u00ed priniesla vysok\u00e9 hodnoty pre nastupuj\u00face gener\u00e1cie a nezastupite\u013en\u00e9 miesto v n\u00e1rodnej kult\u00fare i v eur\u00f3pskom dian\u00ed (Slivka 1982, s.9).<\/p>\n\n\n\n

Matice slovensk\u00e1 sa po obnoven\u00e1 \u010dinnosti v roku 1919 s\u00fastredila na zberate\u013esk\u00fa \u010dinnos\u0165 v oblasti folkl\u00f3rnej tvorivosti. Karel Plicka prijal ponuku spolku na spolupr\u00e1cu vo funkcii zberate\u013ea \u2013 hudobn\u00edka. Cel\u00fdch p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov (1924 \u2013 1939) putoval po Slovensku a venoval sa predov\u0161etk\u00fdm zberu piesn\u00ed, spevov, bal\u00e1d, zakl\u00ednadiel a rozpr\u00e1vok. Po\u010das svojich ciest o vidieckych oblastiach si osvojil zvyklosti, z\u00e1ujmy a sp\u00f4soby \u017eivota \u013eudu, ako aj jazykov\u00e9 a hudobn\u00e9 dialekty (Slivka 1982, s.23).<\/p>\n\n\n\n

V rokoch 1927 \u2013 1931 absolvoval Karel Plicka v Bratislave extern\u00e9 \u0161t\u00fadium n\u00e1rodopisu a hudobnej vedy, av\u0161ak k \u013eudovej kult\u00fare i na\u010falej pristupoval viac ako umelec (Slivka 1982, s.24).<\/p>\n\n\n\n

Za vrcholn\u00e9 Plickovo dielo s\u00fa jeho filmy z vidieckeho prostredia. Zaujali ho predov\u0161etk\u00fdm tance, spev, dial\u00f3g, detsk\u00e9 hry, gymnastick\u00e9 prvky, sc\u00e9nick\u00fd rozvrh a \u010fal\u0161ie elementy hereck\u00e9ho prejavu. Modern\u00fd sp\u00f4sob umeleck\u00e9ho vyjadrenia, ktor\u00e9 pon\u00fakalo filmovanie, l\u00e1kalo Plicku k n\u00e1rodopisnej dokument\u00e1cii. Matica slovensk\u00e1 zak\u00fapila na jeho po\u017eiadavku kameru a Plicka mohol vst\u00fapi\u0165 do sveta filmu (Slivka 1982, s.103).<\/p>\n\n\n\n

Prv\u00fd Plickov film z roku 1926 \u201eZa slovensk\u00fdm \u013eudom\u201c, bol pova\u017eovan\u00fd za odv\u00e1\u017eny experiment, ale zo\u017eal mimoriadne ve\u013ek\u00fd \u00faspech. Pracovn\u00edci Matice slovenskej si uvedomovali, \u017ee s\u00fa mo\u017eno posledn\u00fdmi svedkami \u017eiv\u00e9ho slovensk\u00e9ho n\u00e1rodopisu. Rozhodli sa preto podporova\u0165 \u010fal\u0161ie kinematografick\u00e9 projekty. V roku 1929 Plicka nato\u010dil film \u201ePo hor\u00e1ch, po dol\u00e1ch\u201c. Vrcholn\u00fdm dielom jeho tvorby sa v roku 1933 stal film \u201eZem spieva\u201c. Aj ke\u010f bol film prijat\u00fd kritikou chladno, prost\u00fd \u013eud bol filmom nad\u0161en\u00fd, zobrazoval ich \u017eivot a hodnoty. Bohu\u017eia\u013e origin\u00e1lny negat\u00edv zhorel pri po\u017eiari filmov\u00fdch skladov v Zl\u00edne v roku 1944. S\u00fa\u010dasn\u00e9 k\u00f3pie s\u00fa nedokonal\u00e9 a nekompletn\u00e9 (Slivka 1982, s.119).<\/p>\n\n\n\n

V roku  1939 sa Plicka rozhodol vr\u00e1ti\u0165 do Prahy. Po ukon\u010den\u00ed Druhej svetovej vojny v roku 1945 nadviazal na svoju predo\u0161l\u00fa \u010dinnos\u0165 tematick\u00fdmi v\u00fdskumami. Ich v\u00fdsledkom bolo vy\u0161e 40 tis\u00edc zap\u00edsan\u00fdch piesn\u00ed. (Slivka 1982, s.23).<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Karol Plicka s J\u00e1nom Kotercom z \u010ci\u010dmian, 1929 (Slivka 1982)<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n\n\n
<\/div>\n\n\n\n

Gal\u00e9ria fotografi\u00ed Pavla Soch\u00e1\u0148a z rokov 1892-1912 <\/strong>(Slivka 1985)<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n
<\/figure>\n\n\n\n
<\/div>\n\n\n\n

Gal\u00e9ria fotografi\u00ed Karola Plicku <\/strong>(Slivka 1982)<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n
<\/figure>\n\n\n\n
<\/div>\n\n\n\n

Zoznam pou\u017eit\u00fdch zdrojov:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

DANGLOV\u00c1, O\u013ega, 2017. Modrotla\u010diarstvo In: \u00dastredie \u013eudovej umeleckej v\u00fdroby<\/em> [online]. 26-11-2014 [cit. 2021-11-22]. Dostupn\u00e9 na: http:\/\/www.uluv.sk\/sk\/encyklopedie\/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby\/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby\/modrotlaciarstvo\/<\/a><\/p>\n\n\n\n

BEN\u017dA, Mojm\u00edr, 2015. Tradi\u010dn\u00fd odev Slovenska<\/em>. Bratislava: \u00dastredie \u013eudovej umeleckej v\u00fdroby, 2015. ISBN 978-80-89639-26-7.<\/p>\n\n\n\n

NOS\u00c1\u013dOV\u00c1, Viera, 1982. Slovensk\u00fd \u013eudov\u00fd odev<\/em>. Martin: Osveta, n.p. 1983. 1. vydanie. 70-005-83.<\/p>\n\n\n\n

SLIVKA, Martin a Alexander STRELINGER, 1985. Pavol Soch\u00e1\u0148. Fotograf a dielo<\/em>. Martin: Osveta, n.p., 1985. 70-076-85.<\/p>\n\n\n\n

SLIVKA, Martin, 1982. Karol Plicka. B\u00e1snik obrazu.<\/em> Martin: Osveta, n.p., 1982. 70-059-82.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V prieskumu o hist\u00f3rii krojovan\u00fdch b\u00e1bik sme sa najprv zamerali na v\u00fdvoj \u013eudov\u00e9ho odevu na Slovensku. D\u00f4vodom tohto zamerania je fakt, \u017ee krojovan\u00e1 b\u00e1bika je nosite\u013ekou dedi\u010dstva na\u0161ich predkov, ich odievania. Kroje na b\u00e1bik\u00e1ch s\u00fa vern\u00e9 k\u00f3pie krojov, ktor\u00e9 nosili, rozv\u00edjali a skr\u00e1\u0161\u013eovali gener\u00e1cie pred nami. Pr\u00e1ve \u013eudov\u00fd odev je hlavn\u00fdm prejavom hmotnej kult\u00fary n\u00e1roda a d\u00f4le\u017eitou zlo\u017ekou n\u00e1rodopisn\u00e9ho v\u00fdskumu mnoh\u00fdch odborn\u00edkov. \u013dudov\u00fd odev vypoved\u00e1 o \u017eivotnom \u0161t\u00fdle, sp\u00f4sobu ob\u017eivy a zvykoch obyvate\u013eov vybran\u00e9ho obdobia a \u00fazemia. V tejto \u010dasti pr\u00e1ce chceme venova\u0165 pozornos\u0165 v\u00fdvoji \u013eudov\u00e9ho odevu na \u00fazem\u00ed Slovenska s d\u00f4vodu dokazovania ako sa odievali na\u0161i predkovia a ko\u013eko \u010dasu a \u00fasilia venovali tvorbe odevu. Chceme pouk\u00e1za\u0165 na faktory spomenut\u00e9 v predo\u0161lej podkapitole uveden\u00e9 v odbornej literat\u00fare na z\u00e1klade v\u00fdskumov v ter\u00e9nu v minulom storo\u010d\u00ed, \u017ee obyvatelia ded\u00edn boli predov\u0161etk\u00fdm vy\u0165a\u017een\u00ed pr\u00e1cou v po\u013enohospod\u00e1rstve alebo v dom\u00e1cnosti, s\u00fastre\u010fovali sa na v\u00fdrobu objektov dennej spotreby a nemali \u010das vytv\u00e1ra\u0165 tak n\u00e1ro\u010dn\u00e9 objekty ako s\u00fa krojovan\u00e9 b\u00e1biky. Preva\u017en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina Slov\u00e1kov \u017eila a\u017e do poloviny 20. storo\u010dia na dedin\u00e1ch. Region\u00e1lne delenie \u013eudov\u00e9ho odevu je zalo\u017een\u00e9 na rozdelen\u00ed slovensk\u00e9ho \u00fazem\u00ed na b\u00fdval\u00e9 \u017eupy alebo stolice. S\u00fa to \u017eupy Bratislavsk\u00e1, Nitrianska, Tren\u010dianska, Oravsk\u00e1, Liptovsk\u00e1, Gemersk\u00e1, Spi\u0161sk\u00e1, \u0160ari\u0161sk\u00e1, Abovsk\u00e1 a Zempl\u00ednska. \u00dazemia \u017e\u00fap sa formovali v 10.-12. storo\u010d\u00ed a zanikli v decembri 1922. Z v\u00fdskumov vypl\u00fdva, \u017ee \u00fazemn\u00e9 celky \u017e\u00fap ovplyvnili historick\u00fd v\u00fdvoj \u013eudov\u00e9ho odevu (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.7). Na vznik a v\u00fdvoj \u013eudov\u00e9ho odevu mali predov\u0161etk\u00fdm vplyv klimatick\u00e9 a geografick\u00e9 podmienky, ale vo v\u00fdskumnej pr\u00e1ci treba bra\u0165 v \u00favahu i \u010fal\u0161ie faktory: biologick\u00e9 (pohlavie, stav, zaradenie do rodinn\u00e9ho a dedinsk\u00e9ho kolekt\u00edvu), druh zamestnania a pr\u00e1ce, spolo\u010densk\u00e1 trieda, n\u00e1bo\u017eenstvo, styk s historickou m\u00f3dou a s cudzinou. V p\u00edsomn\u00fdch prame\u0148och s\u00fa zaznamenan\u00e9 inform\u00e1cie o rozsiahlom pestovan\u00ed a sprac\u00favan\u00ed konopy a \u013eanu, o sprac\u00favan\u00ed ko\u017eu\u0161\u00edn s divej zvere, o chove dom\u00e1cich zvierat, predov\u0161etk\u00fdm oviec, ktor\u00e9 boli zdrojom potravy, ko\u017eu\u0161iny a vlny (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.9). U\u017e v 15. storo\u010d\u00ed a prvej polovici 16. storo\u010d\u00ed  bolo na slovenskom \u00fazem\u00ed rozvinut\u00e9 pl\u00e1tenn\u00edctvo, v\u00fdroba a predaj konopn\u00e9ho a \u013eanov\u00e9ho pl\u00e1tna, predov\u0161etk\u00fdm v okol\u00ed Bardejova. A\u017e do rozvoja tov\u00e1renskej v\u00fdroby pl\u00e1tna v 19. storo\u010d\u00ed bola v\u00fdroba pl\u00e1tna a tk\u00e1\u010dstvo preva\u017ene dom\u00e1cou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou. Roz\u0161\u00edren\u00e9 bolo aj farbiarstvo a bieli\u010dstvo. Medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie remesl\u00e1 Slovenska patrilo dom\u00e1ce aj remeseln\u00e9 s\u00fakenn\u00edctvo, ktor\u00e9 sa orientovalo aj na vzdialenej\u0161ie regi\u00f3ny Uhorska. Klob\u00faky boli v\u017edy samozrejmou s\u00fa\u010das\u0165ou \u013eudov\u00e9ho aj mestsk\u00e9ho odevu. Klobu\u010dn\u00edctvo sa \u0161pecializovalo na techniku spls\u0165ovania a formovania ov\u010dej vlny a srsti in\u00fdch zvierat, na tvorbu pokr\u00fdvok hlavy z text\u00edli\u00ed a zo slamy. D\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu zohrali remeseln\u00e9 cechy, ktor\u00e9 kontrolovali kvalitu a mno\u017estvo v\u00fdroby jednotliv\u00fdch s\u00fa\u010dast\u00ed odevu (Krojare\u0148 2011). Nedostatok \u0161kolen\u00fdch etnografov v 19. storo\u010d\u00ed sp\u00f4sobil, \u017ee v publikovan\u00fdch materi\u00e1loch a v\u00fdskumoch bola stredom pozornosti predov\u0161etk\u00fdm v\u00fdtvarn\u00e1 str\u00e1nka \u013eudov\u00e9ho odevu, v\u00fd\u0161ivka a \u010dipka, ktor\u00e1 bola v tej dobe u\u017e dos\u0165 rozvinut\u00e1. In\u00e9 h\u013eadiska \u013eudov\u00e9ho odevu ako strih, funkcia alebo \u00faprava hlavy ost\u00e1vali bez pov\u0161imnutia (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.7). Na konci 19. storo\u010dia a na za\u010diatku 20. storo\u010dia vzrastala na b\u00e1ze rodiacej sa etnografie pozornos\u0165 \u013eudu o \u013eudovom odeve, kedy za\u010d\u00ednali mizn\u00fa\u0165 rozdiely medzi dedinsk\u00fdm a mestsk\u00fdm odievan\u00edm obyvate\u013estva. Odev poddan\u00e9ho sedliaka sa takmer v\u00f4bec nemenil s oh\u013eadom na nedostatok finan\u010dn\u00fdch mo\u017enost\u00ed a jeho samoz\u00e1sobite\u013estvo (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.9). Od za\u010diatku 18. storo\u010dia n\u00e1m dostupn\u00e9 pramene ukazuj\u00fa rozdiely v odievan\u00ed ni\u017e\u0161ej a vy\u0161\u0161ej \u0161\u013eachty, ktor\u00e1 podliehala vplyvu eur\u00f3pskej m\u00f3dy. Na odeve zemanov, me\u0161\u0165anov, remeseln\u00edkov a ban\u00edkov sa najviac zachovali archaick\u00e9 prvky. Aj na odeve obyvate\u013eov dediny mo\u017eno vypozorova\u0165 vplyv odevu me\u0161\u0165anov, vojska, aj \u0161\u013eachty. Stret\u00e1vame sa s de\u013ebou pr\u00e1ce, \u0161peci\u00e1lnym pr\u00e1cam, napr\u00edklad tkanie, v\u00fdroba \u010dipiek, \u0161itie obuvi, sa venuj\u00fa \u0161ikovn\u00ed jedinci v r\u00e1mci dediny. Od konca 18. storo\u010dia je \u013eudov\u00fd odev dop\u013a\u0148an\u00fd v\u00fdrobkami remeseln\u00edkov z miest alebo z manufakt\u00far. Pod\u013ea dobov\u00fdch z\u00e1znamov je vidno, \u017ee ur\u010dit\u00e9 vrstvy poddan\u00e9ho \u013eudu sa usilovali napodob\u0148ova\u0165 odev vy\u0161\u0161\u00edch spolo\u010densk\u00fdch vrstiev (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s. 10). V 19. storo\u010d\u00ed nastali podstatn\u00e9 zmeny v \u013eudovom odeve ako n\u00e1sledok ekonomicko-spolo\u010densk\u00fdch zmien (zru\u0161enie poddanstva, nov\u00e9 druhy pr\u00e1ce, urbaniz\u00e1cia, rast tov\u00e1rensk\u00e9ho priemyslu). Jednotliv\u00e9 regi\u00f3ny Slovenska sa rozv\u00edjali nerovnomerne. \u013dudov\u00fd odev sa menil bu\u010f prechodom k mestsk\u00e9mu odevu alebo \u010fal\u0161\u00edm svoj\u00edm v\u00fdvojom. Farbiar\u010dina sa roz\u0161\u00edrila po celom Slovensku, a ovplyvnila \u013eudov\u00e9 oble\u010denie (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s. 10). V me\u0161tianskom odeve sa stala modrotla\u010d ve\u013emi ob\u013e\u00fabenou u\u017e v 18. storo\u010d\u00ed, v priebehu 19. storo\u010dia sa preniesla v\u00fdroba a vyu\u017eitie modrotla\u010de z mestsk\u00e9ho prostredia do dedinsk\u00e9ho. Takmer v ka\u017edom meste\u010dku alebo v\u00e4\u010d\u0161ej dedine jestvovali modrotla\u010diarske dielne, ich \u010dinnos\u0165 bola pozastaven\u00e1 v polovici 20. storo\u010dia z d\u00f4vodu z\u00e1kazu s\u00fakromn\u00e9ho podnikania (Danglov\u00e1 2017). V hospod\u00e1rsky zaostalej\u0161\u00edch oblastiach sa zachovala trad\u00edcia nosenia \u013eudov\u00e9ho odevu, av\u0161ak prij\u00edman\u00edm nov\u00fdch materi\u00e1lov a dekorat\u00edvnych prvkov (techniky vy\u0161\u00edvania, bavlnky, vlny, stu\u017eky, \u010dipky) pokra\u010dovala jeho premena. Mestsk\u00fd odev postupne prenikal do vidieckeho prostredia, a\u017e v polovici 20. storo\u010dia prenikol do v\u0161etk\u00fdch oblast\u00ed Slovenska. V niektor\u00fdch dedin\u00e1ch na strednom Slovensku pretrv\u00e1va nosenie tradi\u010dn\u00e9ho odevu na ur\u010dit\u00e9 sl\u00e1vnostn\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.11). V\u00fdzdoba odevu (v\u00fd\u0161ivky, tkaniny, \u010dipky, aplik\u00e1cie, \u0161nurovanie) p\u00f4vodne vznikala na miestach \u00fa\u010delov\u00fdch \u0161vov. V\u00fd\u0161ivkov\u00e9 techniky boli e\u0161te v druhej polovici 19. storo\u010dia jednoduch\u0161ie, ale rozv\u00edjali sa spolu s vyu\u017e\u00edvan\u00edm jemnej\u0161ieho podkladov\u00e9ho materi\u00e1lu a vy\u0161\u00edvac\u00edm materi\u00e1lom. Rozdiely v zdoben\u00ed odevu medzi jednotliv\u00fdmi regi\u00f3nmi sa zv\u00fdraz\u0148ovali v 19. storo\u010d\u00ed, na prelome 19. a 20. storo\u010dia sa kroje rozli\u0161uj\u00fa na asi 70 odevn\u00fdch oblast\u00ed (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.15). Historick\u00e9 d\u00f4kazy zo 17. a18. storo\u010dia dokladaj\u00fa existenciu pracovn\u00e9ho a obradov\u00e9ho sob\u00e1\u0161neho odevu. Pracovn\u00fd odev sa vyvinul z potreby ochr\u00e1ni\u0165 telo pred zimou alebo slnkom. Koncom 19. storo\u010dia a za\u010diatkom 20. storo\u010dia sa v niektor\u00fdch oblastiach rozli\u0161oval pracovn\u00fd a sviato\u010dn\u00fd odev, dovtedy sa za sviato\u010dn\u00fd odev pova\u017eoval iba nov\u00fd neobnosen\u00fd odev. S drah\u0161\u00edmi kupovan\u00fdmi materi\u00e1lmi vznikol osobitn\u00fd sviato\u010dn\u00fd odev. Za\u010dali sa rozde\u013eova\u0165 odevy pre mlad\u00fdch a star\u0161\u00edch pod\u013ea farebnosti a v\u00fdzdoby (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s. 15). Detsk\u00fd odev bol a\u017e do polovice 20. storo\u010dia jednoduch\u00fd a nev\u00fdrazn\u00fd. Vo zbierkach m\u00faze\u00ed takmer nen\u00e1jdeme vzorky detsk\u00e9ho odevu, deti ho dedili po star\u0161\u00edch s\u00farodencoch a nosili ho a\u017e do \u00fapln\u00e9ho zodratia (Ben\u017ea 2015, s.35). Detsk\u00fd odev sa zhotovoval z d\u00f4vodu \u00faspory materi\u00e1lu najm\u00e4 z obnosen\u00fdch \u010dast\u00ed odevu dospel\u00fdch alebo z lacnej\u0161\u00edch kupovan\u00fdch materi\u00e1lov. Po naroden\u00ed sa deti zavinovali do plienky a ukladali do perinky. V\u00e4\u010d\u0161ie deti nosili ko\u0161ie\u013eky so zap\u00ednan\u00edm na chrbte, doplnen\u00e9 ak\u00fdmsi druhom \u0161atovej z\u00e1sterky. Do \u0161iestich rokov sa nerobili rozdiely medzi pohlav\u00edm, chlapci a diev\u010dat\u00e1 mali rovnak\u00fd odev a na hlave \u010dep\u010dek (Nos\u00e1\u013eov\u00e1 1982, s.14).  Po n\u00e1stupe do \u0161koly sa odev det\u00ed menil, za\u010dal sa viac podoba\u0165 na s\u00fadob\u00fd odev mu\u017eov a \u017eien. Po skon\u010den\u00ed \u0161kolskej doch\u00e1dzky, vo veku desa\u0165 a\u017e jeden\u00e1s\u0165 rokov, zvy\u010dajne dostali diev\u010dat\u00e1 svoj prv\u00fd rub\u00e1\u0161 a chlapci riadne nohavice. \u010eal\u0161\u00ed odev postupne nadob\u00fadal podobu zdobenej\u0161ieho odevu dospel\u00fdch, stal sa odevom slobodn\u00fdch dievok a slobodn\u00fdch ml\u00e1dencov (Ben\u017ea 2015, s.36). V\u00fdznamn\u00fdm v\u00fdskumn\u00edkom a zaznamen\u00e1vate\u013eom \u013eudov\u00e9ho odevu bol slovensk\u00fd etnograf, publicista, fotograf a maliar Pavol Soch\u00e1\u0148 (1862 \u2013 1941). V rokoch 1892 \u2013 1912 sa akt\u00edvne venoval fotografii a dodnes sa zachovalo ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo hodnotn\u00fdch dokumentov z jeho dielne. Bli\u017e\u0161ie sa venujeme jeho tvorbe v podkapitole V\u00fdvoj v\u00fd\u0161ivk\u00e1rstva na Slovensku. Na fotografi\u00e1ch z rokov 1892 – 1912 etnografa Pavla Soch\u00e1\u0148a si m\u00f4\u017eeme v\u0161imn\u00fa\u0165 v\u00fdvoj \u013eudov\u00e9ho odevu. Na fotografii det\u00ed z Horehronia vid\u00edme, \u017ee detsk\u00fd odev bol jednoduch\u00fd bez v\u00fdraznej\u0161ieho zdobenia. Av\u0161ak na fotografi\u00e1ch zo Zvolenskej Slatiny a Polomky vid\u00edme, \u017ee \u013eudia pri pr\u00e1ci mali odev \u010diasto\u010dne zdoben\u00fd. Aj deti na fotografii zo Zvolenskej Slatiny maj\u00fa zdobenej\u0161\u00ed odev, preto sa domnievame, \u017ee fotografia poch\u00e1dza z neskor\u0161ieho obdobia Soch\u00e1\u0148ovej fotografickej \u010dinnosti, nako\u013eko sa \u013eudov\u00fd odev na za\u010diatku 20. storo\u010dia ve\u013emi rozvinul a zdobenie odevu bolo bohat\u0161ie. V medzivojnovom obdob\u00ed slovensk\u00fd \u013eudov\u00fd odev a trad\u00edcie u\u010darovali \u010desk\u00e9mu profesorovi Karlovi Plickovi. Bol naz\u00fdvan\u00fd poet \u2013 objavite\u013e, ktor\u00fd prenikol do tajomstiev \u017eivota zeme a \u013eudu. Vysoko ocenil umeleck\u00e9 bohatstvo slovensk\u00e9ho folkl\u00f3ru. Jeho pr\u00e1ca a dokument\u00e1cia \u013eudov\u00fdch trad\u00edci\u00ed priniesla vysok\u00e9 hodnoty pre nastupuj\u00face gener\u00e1cie a nezastupite\u013en\u00e9 miesto v n\u00e1rodnej kult\u00fare i v eur\u00f3pskom dian\u00ed (Slivka 1982, s.9). Matice slovensk\u00e1 sa po obnoven\u00e1 \u010dinnosti v roku 1919 s\u00fastredila na zberate\u013esk\u00fa \u010dinnos\u0165 v oblasti folkl\u00f3rnej tvorivosti. Karel Plicka prijal ponuku spolku na spolupr\u00e1cu vo funkcii zberate\u013ea \u2013 hudobn\u00edka. Cel\u00fdch p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov (1924 \u2013 1939) putoval po Slovensku a venoval sa predov\u0161etk\u00fdm zberu piesn\u00ed, spevov, bal\u00e1d, zakl\u00ednadiel a rozpr\u00e1vok. Po\u010das svojich ciest o vidieckych oblastiach si osvojil zvyklosti, z\u00e1ujmy a sp\u00f4soby \u017eivota \u013eudu, ako aj jazykov\u00e9 a hudobn\u00e9 dialekty (Slivka 1982, s.23). V rokoch 1927 \u2013 1931 absolvoval Karel Plicka v Bratislave extern\u00e9 \u0161t\u00fadium n\u00e1rodopisu a hudobnej vedy, av\u0161ak k \u013eudovej kult\u00fare i na\u010falej pristupoval viac ako umelec (Slivka 1982, s.24). Za vrcholn\u00e9 Plickovo dielo s\u00fa jeho filmy z vidieckeho prostredia. Zaujali ho predov\u0161etk\u00fdm tance, spev, dial\u00f3g, detsk\u00e9 hry, gymnastick\u00e9 prvky, sc\u00e9nick\u00fd rozvrh a \u010fal\u0161ie elementy hereck\u00e9ho prejavu. Modern\u00fd sp\u00f4sob umeleck\u00e9ho vyjadrenia, ktor\u00e9 pon\u00fakalo filmovanie, l\u00e1kalo Plicku k n\u00e1rodopisnej dokument\u00e1cii. Matica slovensk\u00e1 zak\u00fapila na jeho po\u017eiadavku kameru a Plicka mohol vst\u00fapi\u0165 do sveta filmu (Slivka 1982, s.103). Prv\u00fd Plickov film z roku 1926 \u201eZa slovensk\u00fdm \u013eudom\u201c, bol pova\u017eovan\u00fd za odv\u00e1\u017eny experiment, ale zo\u017eal mimoriadne ve\u013ek\u00fd \u00faspech. Pracovn\u00edci Matice slovenskej si uvedomovali, \u017ee s\u00fa mo\u017eno posledn\u00fdmi svedkami \u017eiv\u00e9ho slovensk\u00e9ho n\u00e1rodopisu. Rozhodli sa preto podporova\u0165 \u010fal\u0161ie kinematografick\u00e9 projekty. V roku 1929 Plicka nato\u010dil film \u201ePo hor\u00e1ch, po dol\u00e1ch\u201c. Vrcholn\u00fdm dielom jeho tvorby sa v roku 1933 stal film \u201eZem spieva\u201c. Aj ke\u010f bol film prijat\u00fd kritikou chladno, prost\u00fd \u013eud bol filmom nad\u0161en\u00fd, zobrazoval ich \u017eivot a hodnoty. Bohu\u017eia\u013e origin\u00e1lny negat\u00edv zhorel pri po\u017eiari filmov\u00fdch skladov v Zl\u00edne v roku 1944. S\u00fa\u010dasn\u00e9 k\u00f3pie s\u00fa nedokonal\u00e9 a nekompletn\u00e9 (Slivka 1982, s.119). V roku  1939 sa Plicka rozhodol vr\u00e1ti\u0165 do Prahy. Po ukon\u010den\u00ed Druhej svetovej vojny v roku 1945 nadviazal na svoju predo\u0161l\u00fa \u010dinnos\u0165 tematick\u00fdmi v\u00fdskumami. Ich v\u00fdsledkom bolo vy\u0161e 40 tis\u00edc zap\u00edsan\u00fdch piesn\u00ed. (Slivka 1982, s.23). Gal\u00e9ria fotografi\u00ed Pavla Soch\u00e1\u0148a z rokov 1892-1912 (Slivka 1985) Gal\u00e9ria fotografi\u00ed Karola Plicku (Slivka 1982) Zoznam pou\u017eit\u00fdch zdrojov: DANGLOV\u00c1, O\u013ega, 2017. Modrotla\u010diarstvo In: \u00dastredie \u013eudovej umeleckej v\u00fdroby [online]. 26-11-2014 [cit. 2021-11-22]. Dostupn\u00e9 na: http:\/\/www.uluv.sk\/sk\/encyklopedie\/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby\/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby\/modrotlaciarstvo\/ BEN\u017dA, Mojm\u00edr, 2015. Tradi\u010dn\u00fd odev Slovenska. Bratislava: \u00dastredie \u013eudovej umeleckej v\u00fdroby, 2015. ISBN 978-80-89639-26-7. NOS\u00c1\u013dOV\u00c1, Viera, 1982. Slovensk\u00fd \u013eudov\u00fd odev. Martin: Osveta, n.p. 1983. 1. vydanie. 70-005-83. SLIVKA, Martin a Alexander STRELINGER, 1985. Pavol Soch\u00e1\u0148. Fotograf a dielo. Martin: Osveta, n.p., 1985. 70-076-85. SLIVKA, Martin, 1982. Karol Plicka. B\u00e1snik obrazu. Martin: Osveta, n.p., 1982. 70-059-82.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"class_list":["post-106","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/106","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=106"}],"version-history":[{"count":18,"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/106\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1163,"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/106\/revisions\/1163"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=106"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}