J\u00e1n \u010caplovi\u010d <\/strong>– Z\u00e1kladom za\u010d\u00ednaj\u00facej sa etnografickej vedy na Slovensku sa stali pr\u00e1ce advok\u00e1ta, etnografa a publicistu J\u00e1na \u010caplovi\u010da (1780 \u2013 1847). Vo svojich pr\u00e1cach sa venoval defin\u00edcii etnografie ako samostatnej vednej discipl\u00edne, rozpracoval samostatn\u00e9 monografie o Slov\u00e1koch, Ma\u010faroch, Rumunoch, Rus\u00ednoch, \u017didoch a Cig\u00e1\u0148och. Napriek nepriaznivej situ\u00e1cii v obdob\u00ed ma\u010fariz\u00e1cie v Uhorsku sa mu podarilo zhroma\u017edi\u0165 mno\u017estvo \u00fadajov o kult\u00fare, \u017eivote a pr\u00e1ci n\u00e1rodov Uhorska (Encyklop\u00e9dia poznania 2014).<\/p>\n\n\n\n Od roku 1819 v \u010dasopisoch vyz\u00fdval \u010ditate\u013eov aby zberali materi\u00e1l o Slov\u00e1koch, ktor\u00fd chcel vyu\u017ei\u0165 ako podklad na etnografick\u00fa synt\u00e9zu o celom Uhorsku. V rokoch 1824-1837 rozpracoval samostatn\u00e9 monografie o Slov\u00e1koch, Ma\u010faroch, Rumunoch, Rus\u00ednoch, \u017didoch a Cig\u00e1\u0148och. Napriek nepriaznivej situ\u00e1cii v obdob\u00ed ma\u010fariz\u00e1cie v Uhorsku sa mu podarilo zhroma\u017edi\u0165 mno\u017estvo \u00fadajov o kult\u00fare, \u017eivote a pr\u00e1ci n\u00e1rodov Uhorska (Encyklop\u00e9dia poznania 2014).<\/p>\n\n\n\n Vo vedeck\u00fdch kruhoch po smrti J\u00e1na \u010caplovi\u010da z\u00e1ujem o tradi\u010dn\u00fa \u013eudov\u00fa kult\u00faru silno oslabol. V obdob\u00ed slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho hnutia sa jeho \u010dinitelia s\u00fastredili viac na literat\u00faru, kult\u00faru v\u0161eobecne a politick\u00e9 v\u0161eslovanstvo. \u010eal\u0161ie osobnosti osvietensko-racionalistick\u00e9ho obdobia chceli povznies\u0165 vidiecke obyvate\u013estvo zvy\u0161ovan\u00edm \u00farovne vzdel\u00e1vania (Urbancov\u00e1 1987, s.24).<\/p>\n\n\n\n V obdob\u00ed prevratn\u00fdch hospod\u00e1rskych zmien v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe bola hospod\u00e1rsko-soci\u00e1lna \u00farove\u0148 Uhorska, teda aj Slovenska, zaostal\u00e1. Hospod\u00e1renie na p\u00f4de, chov zvierat a zachovanie rodiny boli hlavn\u00fdm sp\u00f4sobom \u017eivota. Slovensk\u00e1 \u0161\u013eachta sa kv\u00f4li stavovsk\u00fdm princ\u00edpom feud\u00e1lnej spolo\u010dnosti prich\u00fdlila k uhorskej \u0161\u013eachte, vo vtedaj\u0161ej \u0161trukt\u00fare obyvate\u013estva malo mestsk\u00e9 obyvate\u013estvo ve\u013emi slab\u00e9 zast\u00fapenie, Slov\u00e1ci nemali v Uhorsku \u017eiadnu samospr\u00e1vu. Do horsk\u00fdch oblast\u00ed pri\u0161la moderniz\u00e1cia a\u017e v 70. rokoch 20. storo\u010dia (Slavkovsk\u00fd 2012, s.13).<\/p>\n\n\n\n Zaostalos\u0165 vidieckeho prostredia a ch\u00fdbaj\u00face in\u0161titu\u010dn\u00e9 z\u00e1zemie br\u00e1nilo \u0161\u00edreniu z\u00e1sad pr\u00edrodn\u00fdch vied, ktor\u00e9 by ro\u013en\u00edci mohli vyu\u017ei\u0165 pre vlastn\u00fd hospod\u00e1rsky a kult\u00farny rozvoj. Pr\u00e1ve v \u010dase na prelome dvoch obdob\u00ed, upadaj\u00faceho feudalizmu a nastupuj\u00faceho kapitalizmu, za\u010dali vznika\u0165 nov\u00e9 in\u0161tit\u00facie, ktor\u00e9 h\u00e1jili z\u00e1ujmy \u013eudu (Urbancov\u00e1 1987, s.26).<\/p>\n\n\n\n Peter Michal Boh\u00fa\u0148 <\/strong>– V\u00fdznamn\u00e9 v\u00fdtvarn\u00e9 pr\u00e1ce z oravsk\u00e9ho regi\u00f3nu na t\u00e9mu slovensk\u00e9ho \u013eudu s\u00fa akvarely z dielne Petera Michala Boh\u00fa\u0148a z rokov 1846 – 1855. (Urbancov\u00e1 1987, s.133). Na jeho obraze \u201eZhroma\u017e\u010fovanie slovensk\u00e9ho \u013eudu z jari\u201c m\u00f4\u017eeme vypozorova\u0165 r\u00f4znorodos\u0165 odievania \u013eud\u00ed z r\u00f4znych oblast\u00ed vtedaj\u0161ieho slovensk\u00e9ho \u00fazemia.<\/p>\n\n\n\n Matica slovensk\u00e1 <\/strong>– V roku 1863 bol zalo\u017een\u00fd celon\u00e1rodn\u00fd kult\u00farny spolok Matica slovensk\u00e1<\/em>. U\u017e v roku 1861 sa na sl\u00e1vnostnom obede slovenskej inteligencie uskuto\u010dnila finan\u010dn\u00e1 zbierka na jeho zalo\u017eenie (Urbancov\u00e1 1987, s.165). Cie\u013eom spolku bola podpora umenia, literat\u00fary a rozvoj vedy. Spolok sa venoval v\u00fdskumu a zhroma\u017e\u010fovaniu dokladov o sp\u00f4sobe \u017eivota obyvate\u013eov Slovenska, av\u0161ak jeho mo\u017enosti boli ve\u013emi obmedzen\u00e9. V spolku nemali vybudovan\u00e9 pracovisk\u00e1 ani vedeck\u00fdch pracovn\u00edkov. N\u00e1vrh z roku 1868 zriadi\u0165 vedecko-umeleck\u00e9 odbory Matice slovenskej mohol by\u0165 zrealizovan\u00fd a\u017e v roku 1920. V roku 1896 vznikol N\u00e1rodopisn\u00fd odbor Matice slovenskej<\/em>, ktor\u00fd sa zameriaval na vedecky podlo\u017een\u00fd obraz o sp\u00f4sobe \u017eivota a kult\u00fare slovensk\u00e9ho \u013eudu (Slavkovsk\u00fd 2012, s.31). M\u00f4\u017eeme skon\u0161tatova\u0165, \u017ee za\u010dat\u00e9 av\u0161ak nedokon\u010den\u00e9 snahy Matice slovenskej v rozvoji slovenskej etnografie, zberu \u00fadajov zo \u017eivota a kult\u00fary slovensk\u00e9ho \u013eudu, sa prejavili v nasleduj\u00facich desa\u0165ro\u010diach (Urbancov\u00e1 1987, s.199).<\/p>\n\n\n\n Pavol Dob\u0161insk\u00fd <\/strong>– Po vzoru P. M. Boh\u00fa\u0148a sa Pavol Dob\u0161insk\u00fd (1828 \u2013 1885), v\u00fdznamn\u00fd slovensk\u00fd folklorista a spisovate\u013e, anga\u017eoval v zaznamenan\u00ed \u013eudov\u00e9ho odevu, ktor\u00fd nazval \u201enosivo\u201c a chcel ho oddeli\u0165 od ma\u010farsk\u00e9ho \u201ekroja\u201c. Stal sa \u010dlenom v\u00fdboru Matice slovenskej a \u017eiadal zberate\u013eov, aby nosivo \u010di kroj a jeho s\u00fa\u010dasti zakreslili a nama\u013eovali, pr\u00edpadne ho podrobne pop\u00edsali. P\u00f4sobenie P. Dob\u0161insk\u00e9ho medzi \u013eudom roz\u0161\u00edrilo jeho poznanie problematiky \u017eivota a kult\u00fary \u013eudu do najmen\u0161\u00edch detailov. Jeho pr\u00e1ce venovan\u00e9 rodinn\u00e9mu, hospod\u00e1rskemu a pastierskemu \u017eivotu, remesl\u00e1m, obchodu a \u017eivotu v obci s\u00fa z h\u013eadiska etnografie ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 a pr\u00ednosn\u00e9 (Urbancov\u00e1 1987, s.182, 217).<\/p>\n\n\n\n SNM, N\u00e1rodn\u00fd dom, Spolok \u017divena<\/strong> – Matica slovensk\u00e1 bola n\u00e1silne zru\u0161en\u00e1 v roku 1875, mnoh\u00e9 z jej zbierkov\u00fdch objektov sa stali s\u00fa\u010das\u0165ou zbierok spolku \u017divena, zalo\u017een\u00e9ho v roku 1869, a nesk\u00f4r tvorili z\u00e1klad zbierkov\u00e9ho fondu Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea<\/em> (SNM) v Martine, zalo\u017een\u00e9ho v roku 1926. Na vznik SNM malo ve\u013ek\u00fd vplyv otvorenie N\u00e1rodn\u00e9ho domu<\/em> v Martine v roku 1890 a vznik Muze\u00e1lnej slovenskej spolo\u010dnosti<\/em> v roku 1893. Spolok \u017divena<\/em> bol v tom \u010dase jedin\u00fdm povolen\u00fdm kult\u00farnym spolkom na Slovensku, svoju \u010dinnos\u0165 s\u00fastre\u010foval na propag\u00e1ciu, zber a v\u00fdstavy \u013eudov\u00e9ho textilu a odevu (Slavkovsk\u00fd 2012, s.62, 83).<\/p>\n\n\n\n Andrej Kme\u0165<\/strong> – V\u00fdznamnou osobnos\u0165ou, ktor\u00e1 p\u00f4sobila a zasl\u00fa\u017eila sa o \u00faspechy slovenskej v\u00fd\u0161ivky a \u010dipky na v\u00fdstav\u00e1ch, bol r\u00edmskokatol\u00edcky k\u0148az, archeol\u00f3g, historik a etnograf Andrej Kme\u0165 (1841 \u2013 1908). Ako vedec pova\u017eoval cel\u00fa \u013eudov\u00fa kult\u00faru za objekt vedeck\u00e9ho b\u00e1dania. Vo svojich pr\u00e1cach podrobne rozoberal jednotliv\u00e9 ornamenty, pracovn\u00e9 postupy a terminol\u00f3giu a charakteristiku \u013eudov\u00e9ho odevu. V\u00fdznamne prispel svojou h\u00fa\u017eevnatos\u0165ou a vytrval\u00fdm bojom za uchovanie \u013eudovej kult\u00fary k zalo\u017eeniu Muze\u00e1lnej slovenskej spolo\u010dnosti (Urbancov\u00e1 1987, s.235).<\/p>\n\n\n\n V\u00fdskumy \u013eudovej kult\u00fary<\/strong> – Od roku 1944 sa pod veden\u00edm N\u00e1rodopisn\u00e9ho odboru Matice slovenskej<\/em> za\u010dali organizova\u0165 kolekt\u00edvne v\u00fdskumy tradi\u010dnej \u013eudovej kult\u00fary a v\u00fdskumy prejavov duchovnej kult\u00fary pomocou dotazn\u00edkov (4200 z\u00e1znamov). Na tieto v\u00fdskumy nesk\u00f4r nadviazali pracovn\u00edci N\u00e1rodopisn\u00e9ho \u00fastavu Slovenskej akad\u00e9mie vied.<\/em> Na p\u00f4de Slovenskej akad\u00e9mie vied a umen\u00ed<\/em> (SAVU) vzniklo v roku 1946 nov\u00e9 pracovisko N\u00e1rodopisn\u00e9ho \u00fastavu SAVU<\/em> a za\u010dala sa rozv\u00edja\u0165 oblas\u0165 profesion\u00e1lnej etnografie. Pracovn\u00e9 a organiza\u010dn\u00e9 v\u00fdsledky pracoviska priniesli vytvorenie samostatn\u00e9ho N\u00e1rodopisn\u00e9ho \u00fastavu SAV<\/em> v roku 1955 (Slavkovsk\u00fd 2012, s.47).<\/p>\n\n\n\n Slovensk\u00e1 n\u00e1rodopisn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 pri SAV<\/strong> – V roku 1958 bola zalo\u017een\u00e1 Slovensk\u00e1 n\u00e1rodopisn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 pri SAV<\/em> (SNS). Stala sa nez\u00e1visl\u00fdm zdru\u017een\u00edm odborn\u00fdch pracovn\u00edkov a \u0161tudentov n\u00e1rodopisu. SNS sa venovala v\u00fdskumom a vyd\u00e1vaniu pr\u00edru\u010diek, dotazn\u00edkov a n\u00e1vodov. V\u00fdsledky jej \u010dinnosti, bohat\u00fd textov\u00fd a fotografick\u00fd arch\u00edv, boli a s\u00fa v\u00fdznamn\u00fdm zdrojom inform\u00e1ci\u00ed odborn\u00edkov v oblasti etnografie do s\u00fa\u010dasnosti (Slavkovsk\u00fd 2012, s.48).<\/p>\n\n\n\n \u00dastredie \u013eudovej umeleckej v\u00fdroby<\/strong> – D\u00f4le\u017eitou zberate\u013eskou, dokumenta\u010dnou a v\u00fdskumnou \u00falohu malo \u00dastredie \u013eudovej umeleckej v\u00fdroby<\/em> (\u00da\u013dUV) zalo\u017een\u00e9 v roku 1954 v Bratislave. Pracovn\u00edci \u00fastredia sa akt\u00edvne podie\u013eali na kolekt\u00edvnych etnografick\u00fdch v\u00fdskumoch a projektoch organizovan\u00fdch v r\u00e1mci \u010dinnosti SNS alebo N\u00e1rodopisn\u00e9ho \u00fastavu SAV. Hlavnou \u010dinnos\u0165ou \u00fastredia bola usmer\u0148ovanie \u013eudovoumeleckej v\u00fdroby s vyu\u017eit\u00edm dokument\u00e1cie o \u013eudovej tvorbe (Slavkovsk\u00fd 2012, s.48).<\/p>\n\n\n\n Od 50. rokov 20. storo\u010dia prebiehali na Slovensku r\u00f4zne vedeck\u00e9 aktivity a v\u00fdskumy. Medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie pr\u00e1ce slovenskej etnografie patria Etnografick\u00fd atlas Slovenska<\/em> (1990) a Encyklop\u00e9dia \u013eudovej kult\u00fary Slovenska<\/em> (1995).<\/p>\n\n\n\n Etnografick\u00fd atlas Slovenska<\/strong> – Etnografick\u00fd atlas Slovenska (EAS) je zalo\u017een\u00fd na kartografickej met\u00f3de. Jeho pr\u00edpravy za\u010dali u\u017e v 60. rokoch, vytvorilo sa Centrum EAS pri N\u00e1rodopisnom \u00fastave SAV.<\/em> Na v\u00fdskum bolo vybran\u00fdch 170 t\u00e9m tradi\u010dnej \u013eudovej kult\u00fary v 250 lokalit\u00e1ch na \u00fazem\u00ed cel\u00e9ho Slovenska. EAS bol vydan\u00fd v roku 1990 a v nasleduj\u00facom roku po z\u00e1sluhe z\u00edskal N\u00e1rodn\u00fa cenu Slovenskej republiky. (Slavkovsk\u00fd 2012, s.55-58).<\/p>\n\n\n\n Encyklop\u00e9die Slovenska<\/strong> – Projekt Encyklop\u00e9die Slovenska vznikol v polovici 50. rokoch, ale a\u017e v roku 1977 vy\u0161iel prv\u00fd diel. V roku 1995 bol projekt ukon\u010den\u00fd pod n\u00e1zvom Encyklop\u00e9dia \u013eudovej kult\u00fary Slovenska<\/em>. Pr\u00e1vom t\u00e1to publik\u00e1cia z\u00edskala nieko\u013eko prest\u00ed\u017enych ocenen\u00ed, Pr\u00e9miu Liter\u00e1rneho fondu 1995, eur\u00f3pske ocenenie Medzin\u00e1rodn\u00fa cenu etnologick\u00fdch a antropologick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed \u201eGuiseppe Pitre \u2013 Salvatore Salomone Marino\u201c, ktor\u00fa ude\u013euje Medzin\u00e1rodn\u00e9 centrum pre etnohist\u00f3riu v Palerme (Slavkovsk\u00fd 2012, s.57).<\/p>\n\n\n\n Zoznam pou\u017eit\u00fdch zdrojov:<\/strong><\/p>\n\n\n\n BOH\u00da\u0147, Peter Michal, 1848. Zhroma\u017edenie slovensk\u00e9ho \u013eudu z jari 1848 [obraz, akvarel]. In: Web umenia<\/em> [online]. [cit. 2021-11-23]. Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.webumenia.sk\/dielo\/SVK:SNG.O_5302<\/a><\/p>\n\n\n\n ENCYKLOP\u00c9DIA POZNANIA, 2014. \u010caplovi\u010d J\u00e1n (1780-1847)<\/em>. Zakladate\u013e slovenskej etnografie, pr\u00e1vnik, publicista. In: Encyklop\u00e9dia poznania<\/em> [online]. 26-11-2014 [cit. 2021-11-22]. Dostupn\u00e9 na: https:\/\/encyklopediapoznania.sk\/clanok\/4872\/caplovic-jan-1780-1847<\/a><\/p>\n\n\n\n KRASNOVSK\u00dd, Branislav, 2020. Andrej Kme\u0165, katol\u00edcky k\u0148az a slovensk\u00fd n\u00e1rodovec [fotografia]. In: Christianitas<\/em> [online]. 2020 [cit. 2022-03-25]. Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.christianitas.sk\/andrej-kmet-katolicky-knaz-a-slovensky-narodovec\/<\/a><\/p>\n\n\n\n LITCENTRUM, 2022. Spisovate\u013e Pavol Dob\u0161insk\u00fd [fotografia]. In: Liter\u00e1rne informa\u010dn\u00e9 centrum <\/em>[online]. 2022 [cit. 2022-03-25]. Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.litcentrum.sk\/autor\/pavol-dobsinsky\/diela<\/a><\/p>\n\n\n\n MARTINUS, 2021. Encyklop\u00e9dia \u013eudovej kult\u00fary Slovenska [fotografia]. In: Martinus<\/em> [online]. 2021 [cit. 2021-11-25]. Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.martinus.sk\/?uItem=147265<\/a><\/p>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-content\/uploads\/2022\/04\/Bohun-1848.jpeg\")
![\"\"](\"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-content\/uploads\/2022\/04\/prva-budova-matice-slovenskej2.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-content\/uploads\/2022\/04\/dobsinsky.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-content\/uploads\/2022\/04\/Andrejkmet_wiki_stvorec-1-548x400-1.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-content\/uploads\/2022\/04\/Screenshot-2021-11-26-at-21-13-19-Etnograficky-atlas-Slovenska-Kolektiv-autorov-virtualny-antikvariat-na-Antikvariatik-sk.png\")
![\"\"](\"https:\/\/zaverecne-prace.ucimesaweby.sk\/steinbach\/wp-content\/uploads\/2022\/04\/Screenshot-2021-11-26-at-21-26-57-Encyklopedia-ludovej-kultury-Slovenska-12.png\")