Veno a výbava nevesty v histórii na Slovensku

V tejto podkapitole sa budeme venovať obsahu vena a výbavy mladej nevesty v minulosti, aby sme mohli vyvrátiť tvrdenie o krojovanej bábike ako súčasti tejto výbavy.

Do polovice 19. storočia bola jediným venom dievčaťa lada (truhla), v ktorej sa nachádzala jej osobná výbava. Na začiatku 20. storočia sa zloženie výbavy rozšírilo o oblečenie, periny, posteľnú a inú domácu bielizeň, kožuštek, obuv. Na rozsah výbavy mali vplyv hospodárske a geografické faktory a samozrejme majetnosť nevestinej rodiny. Matky často chystali výbavu pre dcéry už od ich detstva, zberali perie, tkala plátno, šili jednotlivé súčasti odevu. Nevesta tiež dostávala dary od svadobčanov (Hlôšková 1985, s.453).

Dôležitou časťou svadobného obradu bolo prenášanie nevestinej výbavy do domu mužovej rodiny. Výbava nevesty zvyčajne zahŕňala veci osobnej potreby, periny s posteľnou bielizňou, šatstvo, obuv, šperky, časti nábytku, náradie. Nevesta tiež dostávala dary od svadobčanov. Často sa dedili niektoré súčasti výbavy z matky na dcéru. Na obsah výbavy mala samozrejme veľký vplyv majetnosť nevestinej rodiny (Herzánová-Voľanská 2021).

V auguste 2016 Krajské kultúrne stredisko v Žiline usporiadalo výstavu s názvom „Môj vienok zelený, dolu vodou padá“. Hlavnou témou výstavy bola výbava nevesty a svadobné dary v obciach z dolných Kysúc, Terchovskej, Rajeckej a Štiavnickej doliny v minulosti. Pozornosť predovšetkým upútal vyzdobený svadobný rebriňák s výbavou nevesty. Obsahom výbavy boli duchny plné husacieho peria, plátno, pracovné nástroje, hlinený riad, šatná truhla (Srnanková 2016).

Skladbu vena a výbavy nevesty taktiež dokazuje výskum Centra EAS pri Národopisnom ústave SAV. Na základe výsledkov výskumu, zverejnených v etnografickom atlasu Slovenska v roku 1990, môžeme poukázať na zistenia, že krojovaná bábika nebola v minulosti súčasťou vena a výbavy nevesty.

Etnografický atlas Slovenska vznikal postupne v 70-tych a 80-tych rokoch 20-teho storočia ako veľkolepý projekt, na ktorom sa podieľali mnohí autori – etnografovia, národopisci a kartografovia. Cieľom atlasu bolo zobraziť na mapách jednotlivé vybrané javy ľudovej kultúry.

Základom atlasu boli výskumy v teréne, ktoré v rokoch 1971 až 1975 robili odborníci – etnografovia a folkloristi o 170 témach týkajúcich sa tradícií práce, života a kultúry obyvateľov Slovenska. Tieto témy boli skúmané v 250 lokalitách rovnomerne rozložených po Slovensku. Z nich bolo 189 slovenských, 37 maďarských a 17 rusínskych, ďalej 4 goralské a 3 bývalé nemecké lokality. Získané poznatky boli prenesené do máp, ktorých je v atlase 521. Grafov je 33. Sú doplnené schematickými kresbami, a rôznymi vysvetľujúcimi ukážkami a textami (EAS 1990).

Atlas je určený skôr odborníkom, ale zaujímavé informácie v ňom nájdu aj neodborníci, ktorí sa zaujímajú o kultúrne tradície a zvyklosti obyvateľov Slovenska.

 

Zoznam použitých zdrojov:

HERZÁNOVÁ-VOĽANSKÁ, Ľubica, 2021. Výbava. In: Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru [online]. 2021  [cit. 2021-11-25]. Dostupné na:   https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/vybava/

HLÔŠKOVÁ, Hana, 1985. Veno a výbava na slovenskom vidieku (súčasný stav). In: Slovenský národopis, 2-3, 33/1985. Bratislava: Národopisný ústav SAV. [online]. 1985  [cit. 2021-11-25]. Dostupné na: https://www.sav.sk/journals/uploads/11050854SN_2-3_1985%20B%20reduced%20[Pages%2089%20-%20100].pdf

EAS – KOLEKTÍV AUTOROV, 1990. Etnografický atlas Slovenska. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV, 1990. ISBN: 80-224-0075-0

SRNANKOVÁ, Daniela, 2016. Môj vienok zelený, dolu vodou padá. In: Žilinský samosprávny kraj [online]. 2016  [cit. 2021-11-25]. Dostupné na:   https://www.zilinskazupa.sk/sk/aktuality/aktuality/moj-vienok-zeleny-dolu-vodou-pada-3.html