Vývoj národopisných výskumov na Slovensku

Pre zber dôveryhodných údajov sme sa obrátili na spracované informácie v rôznych publikáciách z realizovaných výskumov odbornými pracovníkmi v oblasti národopisu v minulosti. Práve vďaka týmto výskumov máme dnes prístup k zozbieraným údajom o histórii a vývoji činností obyvateľov mesta i vidieka a ich odevu na slovenskom území.

Etnografia je vedný odbor, ktorý sa venuje problematike spôsobu života a kultúry obyvateľov ako „základného predpokladu pochopenia kultúrnych osobitostí ich civilizačného vývinu s potrebným inštitucionálnym zázemím“. Etnografia vznikala na Slovensku veľmi neskoro v porovnaní s ostatnými národmi strednej Európy (Slavkovský 2012, s.9).

Ján Čaplovič – Základom začínajúcej sa etnografickej vedy na Slovensku sa stali práce advokáta, etnografa a publicistu Jána Čaploviča (1780 – 1847). Vo svojich prácach sa venoval definícii etnografie ako samostatnej vednej disciplíne, rozpracoval samostatné monografie o Slovákoch, Maďaroch, Rumunoch, Rusínoch, Židoch a Cigáňoch. Napriek nepriaznivej situácii v období maďarizácie v Uhorsku sa mu podarilo zhromaždiť množstvo údajov o kultúre, živote a práci národov Uhorska (Encyklopédia poznania 2014).

Od roku 1819 v časopisoch vyzýval čitateľov aby zberali materiál o Slovákoch, ktorý chcel využiť ako podklad na etnografickú syntézu o celom Uhorsku. V rokoch 1824-1837 rozpracoval samostatné monografie o Slovákoch, Maďaroch, Rumunoch, Rusínoch, Židoch a Cigáňoch. Napriek nepriaznivej situácii v období maďarizácie v Uhorsku sa mu podarilo zhromaždiť množstvo údajov o kultúre, živote a práci národov Uhorska (Encyklopédia poznania 2014).

Vo vedeckých kruhoch po smrti Jána Čaploviča záujem o tradičnú ľudovú kultúru silno oslabol. V období slovenského národného hnutia sa jeho činitelia sústredili viac na literatúru, kultúru všeobecne a politické všeslovanstvo. Ďalšie osobnosti osvietensko-racionalistického obdobia chceli povzniesť vidiecke obyvateľstvo zvyšovaním úrovne vzdelávania (Urbancová 1987, s.24).

V období prevratných hospodárskych zmien v západnej Európe bola hospodársko-sociálna úroveň Uhorska, teda aj Slovenska, zaostalá. Hospodárenie na pôde, chov zvierat a zachovanie rodiny boli hlavným spôsobom života. Slovenská šľachta sa kvôli stavovským princípom feudálnej spoločnosti prichýlila k uhorskej šľachte, vo vtedajšej štruktúre obyvateľstva malo mestské obyvateľstvo veľmi slabé zastúpenie, Slováci nemali v Uhorsku žiadnu samosprávu. Do horských oblastí prišla modernizácia až v 70. rokoch 20. storočia (Slavkovský 2012, s.13).

Zaostalosť vidieckeho prostredia a chýbajúce inštitučné zázemie bránilo šíreniu zásad prírodných vied, ktoré by roľníci mohli využiť pre vlastný hospodársky a kultúrny rozvoj. Práve v čase na prelome dvoch období, upadajúceho feudalizmu a nastupujúceho kapitalizmu, začali vznikať nové inštitúcie, ktoré hájili záujmy ľudu (Urbancová 1987, s.26).

Peter Michal Bohúň – Významné výtvarné práce z oravského regiónu na tému slovenského ľudu sú akvarely z dielne Petera Michala Bohúňa z rokov 1846 – 1855. (Urbancová 1987, s.133). Na jeho obraze „Zhromažďovanie slovenského ľudu z jari“ môžeme vypozorovať rôznorodosť odievania ľudí z rôznych oblastí vtedajšieho slovenského územia.

Matica slovenská – V roku 1863 bol založený celonárodný kultúrny spolok Matica slovenská. Už v roku 1861 sa na slávnostnom obede slovenskej inteligencie uskutočnila finančná zbierka na jeho založenie (Urbancová 1987, s.165). Cieľom spolku bola podpora umenia, literatúry a rozvoj vedy. Spolok sa venoval výskumu a zhromažďovaniu dokladov o spôsobe života obyvateľov Slovenska, avšak jeho možnosti boli veľmi obmedzené. V spolku nemali vybudované pracoviská ani vedeckých pracovníkov. Návrh z roku 1868 zriadiť vedecko-umelecké odbory Matice slovenskej mohol byť zrealizovaný až v roku 1920. V roku 1896 vznikol Národopisný odbor Matice slovenskej, ktorý sa zameriaval na vedecky podložený obraz o spôsobe života a kultúre slovenského ľudu (Slavkovský 2012, s.31). Môžeme skonštatovať, že začaté avšak nedokončené snahy Matice slovenskej v rozvoji slovenskej etnografie, zberu údajov zo života a kultúry slovenského ľudu, sa prejavili v nasledujúcich desaťročiach (Urbancová 1987, s.199).

Pavol Dobšinský – Po vzoru P. M. Bohúňa sa Pavol Dobšinský (1828 – 1885), významný slovenský folklorista a spisovateľ, angažoval v zaznamenaní ľudového odevu, ktorý nazval „nosivo“ a chcel ho oddeliť od maďarského „kroja“. Stal sa členom výboru Matice slovenskej a žiadal zberateľov, aby nosivo či kroj a jeho súčasti zakreslili a namaľovali, prípadne ho podrobne popísali. Pôsobenie P. Dobšinského medzi ľudom rozšírilo jeho poznanie problematiky života a kultúry ľudu do najmenších detailov. Jeho práce venované rodinnému, hospodárskemu a pastierskemu životu, remeslám, obchodu a životu v obci sú z hľadiska etnografie veľmi zaujímavé a prínosné (Urbancová 1987, s.182, 217).

SNM, Národný dom, Spolok Živena – Matica slovenská bola násilne zrušená v roku 1875, mnohé z jej zbierkových objektov sa stali súčasťou zbierok spolku Živena, založeného v roku 1869, a neskôr tvorili základ zbierkového fondu Slovenského národného múzea (SNM) v Martine, založeného v roku 1926. Na vznik SNM malo veľký vplyv otvorenie Národného domu v Martine v roku 1890 a vznik Muzeálnej slovenskej spoločnosti v roku 1893. Spolok Živena bol v tom čase jediným povoleným kultúrnym spolkom na Slovensku, svoju činnosť sústreďoval na propagáciu, zber a výstavy ľudového textilu a odevu (Slavkovský 2012, s.62, 83).

Andrej Kmeť – Významnou osobnosťou, ktorá pôsobila a zaslúžila sa o úspechy slovenskej výšivky a čipky na výstavách, bol rímskokatolícky kňaz, archeológ, historik a etnograf Andrej Kmeť (1841 – 1908). Ako vedec považoval celú ľudovú kultúru za objekt vedeckého bádania. Vo svojich prácach podrobne rozoberal jednotlivé ornamenty, pracovné postupy a terminológiu a charakteristiku ľudového odevu. Významne prispel svojou húževnatosťou a vytrvalým bojom za uchovanie ľudovej kultúry k založeniu Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Urbancová 1987, s.235).

Výskumy ľudovej kultúry – Od roku 1944 sa pod vedením Národopisného odboru Matice slovenskej začali organizovať kolektívne výskumy tradičnej ľudovej kultúry a výskumy prejavov duchovnej kultúry pomocou dotazníkov (4200 záznamov). Na tieto výskumy neskôr nadviazali pracovníci Národopisného ústavu Slovenskej akadémie vied.  Na pôde Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU) vzniklo v roku 1946 nové pracovisko Národopisného ústavu SAVU a začala sa rozvíjať oblasť profesionálnej etnografie. Pracovné a organizačné výsledky pracoviska priniesli vytvorenie samostatného Národopisného ústavu SAV v roku 1955 (Slavkovský 2012, s.47).

Slovenská národopisná spoločnosť pri SAV – V roku 1958 bola založená Slovenská národopisná spoločnosť pri SAV (SNS). Stala sa nezávislým združením odborných pracovníkov a študentov národopisu. SNS sa venovala výskumom a vydávaniu príručiek, dotazníkov a návodov. Výsledky jej činnosti, bohatý textový a fotografický archív, boli a sú významným zdrojom informácií odborníkov v oblasti etnografie do súčasnosti (Slavkovský 2012, s.48).

Ústredie ľudovej umeleckej výroby – Dôležitou zberateľskou, dokumentačnou a výskumnou úlohu malo Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) založené v roku 1954 v Bratislave. Pracovníci ústredia sa aktívne podieľali na kolektívnych etnografických výskumoch a projektoch organizovaných v rámci činnosti SNS alebo Národopisného ústavu SAV. Hlavnou činnosťou ústredia bola usmerňovanie ľudovoumeleckej výroby s využitím dokumentácie o ľudovej tvorbe (Slavkovský 2012, s.48).

Od 50. rokov 20. storočia prebiehali na Slovensku rôzne vedecké aktivity a výskumy. Medzi najvýznamnejšie práce slovenskej etnografie patria Etnografický atlas Slovenska (1990) a Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska (1995).

Etnografický atlas Slovenska – Etnografický atlas Slovenska (EAS) je založený na kartografickej metóde. Jeho prípravy začali už v 60. rokoch, vytvorilo sa Centrum EAS pri Národopisnom ústave SAV. Na výskum bolo vybraných 170 tém tradičnej ľudovej kultúry v 250 lokalitách na území celého Slovenska. EAS bol vydaný v roku 1990 a v nasledujúcom roku po zásluhe získal Národnú cenu Slovenskej republiky.  (Slavkovský 2012, s.55-58).

Encyklopédie Slovenska – Projekt Encyklopédie Slovenska vznikol v polovici 50. rokoch, ale až v roku 1977 vyšiel prvý diel. V roku 1995 bol projekt ukončený pod názvom Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Právom táto publikácia získala niekoľko prestížnych ocenení, Prémiu Literárneho fondu 1995, európske ocenenie Medzinárodnú cenu etnologických a antropologických štúdií „Guiseppe Pitre – Salvatore Salomone Marino“, ktorú udeľuje Medzinárodné centrum pre etnohistóriu v Palerme (Slavkovský 2012, s.57).

Zoznam použitých zdrojov:

BOHÚŇ, Peter Michal, 1848. Zhromaždenie slovenského ľudu z jari 1848 [obraz, akvarel]. In: Web umenia [online]. [cit. 2021-11-23]. Dostupné na:   https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_5302

ENCYKLOPÉDIA POZNANIA, 2014. Čaplovič Ján (1780-1847). Zakladateľ slovenskej etnografie, právnik, publicista. In: Encyklopédia poznania [online]. 26-11-2014 [cit. 2021-11-22]. Dostupné na: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/4872/caplovic-jan-1780-1847

KRASNOVSKÝ, Branislav, 2020. Andrej Kmeť, katolícky kňaz a slovenský národovec [fotografia]. In: Christianitas [online]. 2020  [cit. 2022-03-25]. Dostupné na:  https://www.christianitas.sk/andrej-kmet-katolicky-knaz-a-slovensky-narodovec/

LITCENTRUM, 2022. Spisovateľ Pavol Dobšinský [fotografia]. In: Literárne informačné centrum [online]. 2022  [cit. 2022-03-25]. Dostupné na:  https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-dobsinsky/diela

MARTINUS, 2021. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska  [fotografia]. In: Martinus [online]. 2021 [cit. 2021-11-25]. Dostupné na:   https://www.martinus.sk/?uItem=147265

SEDLÁK, Imrich, 2011. Z histórie Matice slovenskej [fotografia]. In: Matica slovenská, Dom Matice slovenskej Prievidza [online]. 2011  [cit. 2021-11-25]. Dostupné na:   https://www.maticapd.sk/historia-ms/

SLAVKOVSKÝ, Peter, 2012. Slovenská etnografia (kompendium dejín vedného odboru). Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. ISBN: 978-80-224-1279-7.

URBANCOVÁ, Viera, 1985. Slovenská etnografia v 19. storočí (Vývoj názorov na slovenský ľud). Martin: Matica slovenská, 1987. 1. vydanie, Edícia: Teória a výskum, Séria: Monografie. 095-030-87SEV.