Marek Šnelly, Život 2019

Má jedinečnú a najväčšiu zbierku bábik v originálnych krojoch, mnohé sám vytvára a šije im kostými

Z Mareka Šnellyho (41) sme urobili držiteľa slovenského rekordu. Má veľa záľub, ale prvenstvo mu priniesla jedinečná zbierka bábik v originálnych krojoch.

Možno si pravidelní čitatelia nášho týždenníka ešte spomenú na článok o mladom mužovi, ktorý zbiera krojované bábiky. Mareka Šnellyho sme navštívili v roku 2014, keď nám ukázal svoju úžasnú zbierku bábik v autentických krojoch aj riadne, veľké kroje z rôznych regiónov Slovenska. Vtedy mal asi 100 bábik, zastrájal sa, že bude zbierať ďalej, a plánoval usporiadať veľkú výstavu.

Zatiaľ nezdraželi

Zberateľa som po piatich rokoch oslovila znova, lebo som bola zvedavá, či dodržal slovo a čo má nové.

„Áno, stále som svojej vášni verný,“ hovorí Marek. Ceny všetkého sa stále dvíhajú, tak je namieste otázka, či zdraželi aj bábiky.

„Ani veľmi nie, záleží na tom, kto ich vyrába alebo predáva. Najdrahšie sú tie, ktoré majú zložité kroje, náročné na čas a zručnosť pri výrobe. Niektoré regióny sú jednoduchšie, a preto sú aj krojované bábiky lacnejšie. Stalo sa mi, že som si bábiku nekúpil, lebo bola pridrahá. Ak mám už z konkrétneho regiónu v zbierke 4 exempláre, veľmi zvažujem, či investujem do ďalšieho. Ale ak nemám žiadny a v zbierke mi chýba, vždy ma to láka, hoci je drahší. Ale zas, čo je veľa peňazí?“

Veru, ťažko povedať, aká suma je privysoká, najmä ak ide o nezohnateľné kúsky z regiónov, ktoré postupne zanikajú.

Bude múzeum

Ako sa zbierka rozrastala, menili sa aj plány jej majiteľa. „Rozhodol som sa, že si kúpim dom. Chcem v ňom urobiť niečo ako múzeum alebo stálu výstavu. Takže teraz usilovne šetrím, aby som si tento sen splnil. Verím, že v roku 2020 to už bude realita a pozvem vás do súkromného múzea. Bude na Záhorí,“ prezrádza.

Je to pochopiteľné, s takýmto počtom bábik by sa ťažko robili krátkodobé výstavy, bolo by to náročné na prepravu. Veď niektoré jeho krásavice majú až meter a zložité kroje by sa pri transporte mohli poškodiť. O malé kroje sa treba starať rovnako precízne ako o veľké. I tak to riskol a pred troma rokmi urobil výstavu na Morave. Mala obrovský úspech a Mareka to povzbudilo v ceste za splnením sna o múzeu.

Slovenský rekord

Pri rozhovore s ním mi napadlo, či má na Slovensku konkurenciu. A ako to najjednoduchšie zistiť? Stačil jeden telefonát Igorovi Svítkovi, ktorý slovenské rekordy dokumentuje, a bolo jasné, že zbierka Mareka Šnellyho je v našej krajine jedinečná a bezkonkurenčná.

S počtom 153 bábik v originálnych krojoch vlastní najväčšiu súkromnú zbierku u nás a vyslúžil si za to zápis do slovenskej knihy rekordov. Okrem slovenských krojov sa u neho nájde aj pár moravských, českých, maďarských a holandských. S dôrazom na to, že kroje sú naozaj autentické repliky skutočných, žiadne suvenírové napodobeniny.

So smiechom konštatuje: „Mne by to možno nikdy ani nenapadlo, rekordérom som sa stal vlastne vďaka tebe. Ani som netušil, že také niečo existuje. Možno sa o rok pokúsim aj o zápis do Guinnessovej knihy. Stačí nájsť tú správnu kategóriu.“

S porcelánovými hlavičkami

Po krojovaných bábikách mu učarovali aj starožitné krásky s porcelánovými hlavičkami a začal zbierať aj tie.

„Je to svojím spôsobom umelecké dielo, ukazuje nám históriu obliekania koncom 19. a na začiatku 20. storočia. Vyberám si hlavne také, ktoré majú nezvyčajný výraz tváre, takzvané charakterové. Tí, čo sa zaujímajú o starožitné bábiky, presne vedia, o čom hovorím. V zbierke mám kúsky z Nemecka, Francúzska a z Rakúska.“

Vysvetľuje, že pri kúpe si treba dávať obrovský pozor. Ako pri každom zberateľstve, treba sa veľa učiť, aby presne vedel, čo kupuje, a nedal sa dobehnúť.

„Na začiatku som kúpil bábiku, ktorá nemala originálne telíčko. Ak je naozaj starožitná, musí byť z papier-mâché. To je materiál z drveného papiera alebo buničiny, niekedy býva vystužený textilom a ako spojivo sa používa lepidlo alebo škrob.

Ľudia často predávajú repliky a vydávajú ich za originály. A neznalý to kúpi a netuší, že ho tak trochu podviedli. Na rozlišovanie slúži, rovnako ako pri porceláne, značenie na hlavičke a na telíčku. Existuje na to dokonca literatúra a, samozrejme, veľa informácií sa dá nájsť aj na internete.“

Kreatívec

Lenže ani toto mu nestačilo. Bábiky začal aj sám vyrábať. Najskôr na bábikách skúšal premaľovávať tváre, aby sa zdokonalil v technike. Potom sa pustil do kompletnej výroby zo samoschnúcej hmoty.

„Ja tie bábiky nazývam umelecké a nie sú určené pre každého. Treba mať veľkú dávku predstavivosti a umeleckého cítenia, aby sa niekomu zapáčili. Pri ich tvorbe ma inšpiruje všetko naokolo, ale najmä história a umenie. Dúfam, že sa mi raz podarí vyrábať bábiky, ktoré budú odzrkadľovať svedectvo doby a stvárňovať dôležité postavy histórie a umelecké osobnosti. A možno sa pustím aj do výroby rozprávkových bytostí.“

Každá bábika, ktorú vytvoril, má originálny kostým, aj tie šije Marek sám.

Skončí v kabarete?

Toto všetko sú jeho koníčky, má však aj svoje civilné povolanie. Pracuje na lodi, ktorá vozí po Európe zahraničných turistov, a stará sa o to, aby sa dobre cítili. Jeho prácou je klientov aj zabávať. Toto zamestnanie ho baví a nedokáže si predstaviť, že by robil niečo iné.

„Je to veľmi pestrá práca, občas trochu stresujúca, ale zároveň veľmi kreatívna.“

Okrem organizačných povinností je v tom aj kúsok herectva. A práve v tejto časti svojho poslania sa našiel. Môže naplno využiť svoju fantáziu a šikovnosť. Programy moderuje v rôznych kostýmoch tak, aby priblížil krajinu, v ktorej sa loď práve nachádza.

„Áno, snažím sa byť kreatívny v rôznych oblastiach. Keď robím nejakú prednášku, pokúšam sa vžiť do postavy, použiť kostým a preniesť ľudí do iného sveta. Takto si zážitok z cesty lepšie zapamätajú.“

Pýtam sa ho, či ho neláka účinkovanie v kabarete, ktoré má k tomu, čo robí, pomerne blízko. Zamyslí sa a vraví, že je to zaujímavá predstava. Keby prišla nejaká ponuka a zvládol by to, určite by neodmietol.

Plné skrine

Ale vráťme sa ku krojom. Tých skutočných má v zbierke 50 z rôznych regiónov Slovenska, ale nájde sa aj maďarský či bulharský. Prevažnú väčšinu tvoria ženské, iba približne 20 percent mužské.

„Keď si kupujem mužské kroje, snažím sa ich hľadať tak, aby boli v mojej veľkosti. Aby som ich mohol nosiť napríklad na folklórny ples alebo keď sa vyberiem na folklórny festival,“ vysvetľuje.

A ako skladuje taký veľký počet krojov? V byte majú zatiaľ vyhradenú jednu izbu.

„Snažím sa ich skladovať tak, aby sa nezničili a nepokrčili. Údržba býva náročná, preto som v kontakte s ľuďmi, ktorí sa v tom vyznajú, a veľa sa od nich učím. Sledujem diskusné fóra, kde o tom píšu a radia,“ prezrádza návod.

Pred piatimi rokmi sme sa rozprávali aj o tom, či myslí na to, čo bude s jeho jedinečnou zbierkou v budúcnosti, keď sa už o ňu nebude môcť starať.

Marek v tom má jasno: „Je mi jasné, že je ako celok nepredajná, je v nej strašne veľa peňazí a jej hodnota z roka na rok rastie. Určite ju nerozpredám. Keď budem staručký, zrejme ju darujem štátu, aby sa zachovala pre budúce generácie.“

A to je chvályhodné rozhodnutie!

Odkaz na pôvodný článok “Má jedinečnú a najväčšiu zbierku bábik v originálnych krojoch, mnohé sám vytvára a šije im kostými” na portáli Život, Pluska.sk, 4.7.2019