Rod Szapáryovcov

Rod Szapáryovcov získava panstvo a hrad do dedičnej držby. Spolu s rodom Balašovcov vystupujú ako jednotní majitelia panstva, čo sa odzrkadľovalo najmä v súdnych procesov a pri voľbe nových richtárov (Kočišová 1965).

Kvôli obliehaniu hradu počas Rákociho povstania majetok prebral až Petrov syn Peter Szapáry. Ten sa oženil s dcérou Gabriela Balaša, Teréziou, a tak sa stal majiteľom celého bystrického panstva. Karol III. Habsburský neskôr vymenoval Petra do grófskej hodnosti. Ten sa presťahoval do Szapáryovského kaštieľa pod hradom, dal ho prestavať a renovovať. Práve ľahko dostupné kaštiele pod hradom, ktoré ponúkali pohodlnejšie bývanie, a rozmach strelných zbraní zapríčinil postupné chátranie Bystrického hradu (Kočiš 1989). Okolo roku 1740 sa objavuje opis hradu od Mateja Bela, pričom tento opis uvádza hrad ešte v zachovanom stave. Na hrade sa nachádzal padací most. Nájdeme tu aj opis kaplnky, v ktorej sa nachádzal drevený chór, pánske kreslá a poškodený oltár. V roku 1769, keď prebiehalo, na rozkaz Márie Terézie, prvé vojenské mapovanie (tzv. jozefínske), je Bystrický hrad zapísaný už ako zrúcanina (Bóna et al. 2018).

Zoznam použitej literatúry:
BÓNA, M.; M. MATEJKA; Š. PALUŠ; M. ZÁBOJNÍKOVÁ a M.TUROŠÍK, (2018). Život hradu Bystrica: História a desaťročie nového panstva. Združenie hradu Bystrica, 2018. ISBN 978-80-973126-0-2.
KOČIŠ, J., (1989). Od Čachtíc po Strečno. Vydavateľstvo Osveta, 1989. ISBN 80-217-0053-X.
KOČIŠOVÁ, A., (1965). Panstvo Považská Bystrica /1408/ 1624-1892. Štátny archív v Bytči.