Vznik hradu

Po odchode Mongolov, v roku 1242, sa Belo IV. zameral na posilnenie obrany krajiny. Masívne sa začali budovať nové kamenné hrady a staršie sa opravovali, aby krajina mohla lepšie odolávať potenciálnym útokom v budúcnosti. Keďže územie dnešného Slovenska bolo jednou z hlavných obranných línií Uhorska, veľká časť hradov bola vybudovaná priamo na jeho území (Kršák 2009).

Do roku 1270 bolo na území Uhorska postavených okolo 100 hradov. Podľa archeologických výskumov výstavba hradov začala okamžite po odchode Mongolov. Tie vznikali na miestach, na ktorých už predtým stáli staršie opevnenia z dreva alebo to boli úplne nové hrady postavené na hraniciach. Hrady postavené na Slovensku vytvorili stotridsať kilometrov dlhú pevnosť zloženú primárne z kráľovských hradov, ktorá je v európskom meradle ojedinelá a tiahne sa z oboch strán ponad rieku Váh – začína Čachtickým hradom a končí sa pri hrade Strečno. Táto hradná sústava je taktiež výnimočná tým, že s výnimkou niekoľkých prípadov je možné voľným okom vidieť z jedného hradu na druhý. Tento kontinuálny rad pevností na strednom Považí slúžil na ochranu severozápadnej hranice Uhorska a bol súčasťou hradného systému v karpatskom oblúku. Väčšina hradov mala trvalú vojenskú posádku a ich primárnou úlohou bola strážna funkcia (Kočiš 1989).

Vznik hradu Bystrica sa zo začiatku odhadoval na polovicu 12. storočia. Podľa archeologických výskumov sa jeho vznik datuje na polovicu 13. storočia, čiže ide o jeden z hradov, ktoré boli postavené hneď po odchode Mongolov. Hrad Bystrica je situovaný na skalnatom pieskovcovom brale, pod ktorým preteká rieka Váh. Údolie rieky Váh tvorilo dôležitú dopravnú a vojenskú tepnu, nazývanú ako Vážska cesta. Popri Váhu viedli najdôležitejšie obchodné cesty na Moravu, do Poľska aj do Uhorských krajín (Füko 1944). Hrad Bystrica dostal svoje pomenovanie po rieke Domanižanka, ktorá sa v minulosti volala Bystrica (Turošík; Blichárová a Záhora 2011).

Hrad stojí na bradle vo výške 497 m.n.m. Počiatky osídlenia hradného kopca siahajú podľa archeologických nálezov do obdobia púchovskej kultúry. Na hradnom vrchu bola tiež nájdená keltská minca.

Počiatočná stavebná podoba Bystrického hradu sa odzrkadľovala najmä od jeho obrannej funkcie. Jednou z najstarších súčastí hradu bola hranolová veža, ktorá mala pravdepodobne obytnú funkciu, nachádzajúca sa na východnej strane kopca, tesne pri hradnej skale. Neskôr boli pristavené ďalšie stavebné prvky. Na severnej strane pribudla ďalšia hranolová veža, strážna budova opevňujúca vstup do hradu. Súčasne s ňou pribudlo aj opevnenie, ktoré bolo pôvodne nižšie než aké je dnes zachované. Práve toto opevnenie určilo finálnu podobu pôdorysu hradu, ktorý poznáme dnes (Turošík 2023).

Zoznam použitej literatúry:
FÜKÖ, P., (1944). Podmanickovci a dejiny Bystrického hradu. [s. n.], 1944.
KOČIŠ, J., (1989). Od Čachtíc po Strečno. Vydavateľstvo Osveta, 1989. ISBN 80-217-0053-X.
KRŠÁK, P., (2009). Ottov historický atlas Slovensko. Ottovo nakladatelství, 2009. ISBN 978-80-7360-834-7.
TUROŠÍK, M.,(2023). Architektonické pamiatky a pamätihodnosti mesta Považská Bystrica – centrum a podhradie. Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, 2023. ISBN 978-80-973718-3-8.
TUROŠÍK, M.; K. BLICHÁROVÁ; a P. ZÁHORA, (2011). Združenie hradu Bystrica – História hradu. PDF; Online. Dostupné na: http://hradbystrica.sk/historiask.pdf.