Turistický klub

Po páde monarchie a vzniku prvej Československej republiky, začal rásť aj záujem o kultúrne pamiatky, ktoré by dotvárali obraz národnej identity. Veľký počet pamiatok chátralo, na záchranu týchto pamiatok sa podujalo množstvo dobrovoľných spolkov, ktoré spadali pod Klub československých turistov (KSČ). Klub prebral Bystrický hrad v roku 1919, kedy bolo evidentné, že hrad iba pustne. Snahou klubu bol dohľad nad dobrovoľníkmi, aby nedošlo ešte k väčšiemu poškodeniu hradu. Klub československých turistov sa snažil do záchrany hradov zapojiť aj štát, keďže všetky finančné náklady hradil z členských príspevkov, avšak neúspešne (Bóna et al. 2018).

Koncom 20. rokov 20. storočia začali záchranné práce aj na Bystrickom hrade. Najdôležitejšou etapou záchrany hradu bola oprava múrov na východnej časti hradu, kde hrozilo zrútenie múru na obytné budovy nachádzajúce sa pod hradom. Ďalšou etapou záchranných prác bolo zalesnenie hradného kopca, aby sa predišlo jeho zosuvu (Bóna et al. 2018).

V polovici 30. rokov 20. storočia vznikol „Program na konzerváciu hradu Považského“, ktorý spĺňal moderné postupy pri konzervácii hradu. Pred začatím prác sa v tom istom roku vykonala obhliadka hradu, ktorá určila najviac poškodené časti hradu na východnej strane priamo nad skalnou stenou. V tejto časti dobrovoľníci odstránili spadnuté časti múrov, ktoré zaťažovali obvodové múry. Zároveň tam postavili kamennú palisádu, ktorá mala zachytávať uvoľnený materiál z hradu. V ďalšie časti boli hradné múry podmurované, aby nedošlo k ich zrúteniu. Aby zabezpečili bezpečnosť návštevníkov a nedošlo k väčšiemu poškodeniu múrov, zaistili horné časti hradných múrov (Flegl 1984).

Medzi rokmi 1936 – 1937 sa začal realizovať projekt, na ktorý prispel finančne aj štát. Vybudovali novú palisádu, schodisko, ktoré viedlo k hradnej bráne, ktorú zbavili napadaných zvyškov múrov. Vyčistili a upravili areál hradu, vybudovali v ňom chodníčky pre návštevníkov a vyhliadkové miesta, ktoré ponúkali výhľad z hradu do okolitej krajiny. Kontrolná komisia odporučila, aby sa v konzervácii hradu pokračovalo aj naďalej, ale politická situácia v roku 1939 zastavila všetky práce na hrade (Bóna et al. 2018).

Kaštiele boli po páde monarchie obeťou rabovania a postupného chátrania. Najväčšie poškodenie zažíva starší kaštieľ Balašovcov (známy aj ako Burg) počas 60. rokov 20. storočia, keď je v jeho okolí vybudovaný kameňolom a z kaštieľa je vytvorený sklad. Pravdepodobne práve kvôli prestavbe zanikla väčšina fresiek. Vzácne a exotické stromy, ktoré boli vysadené v parku, boli vyrezané. Mladší Szapáryovský kaštieľ bol taktiež prestavaný na sklad. Po tejto prestavbe zanikla v kaštieli kaplnka a aj všetky pece, ktoré sa v kaštieli nachádzali. V polovici 20. storočia dochádza k rapídnej zmene krajiny. Dochádza k stavbe Vážskeho kanála, sedem metrov vysoký násyp zmenil vzhľad krajiny. Stromy, ktoré rástli pri koryte Váhu a boli súčasťou parku, boli vyrezané a taktiež bola zrušená kompa, ktorá prepájala Považské Podhradie s Považskou Teplou (Turošík 2023).

Počas výstavby kanála bol kameňolom využívaný najviac. Práve odstrely spôsobovali najväčšie oslabenie hradných múrov. Rok 1963 je pre hrad spolu s kaštieľmi zlomový, keďže boli zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. O 10 rokov sa uskutočnil na hrade prvý prípravný architektonicko-historický prieskum. Výskum prvýkrát dokumentoval predhradie s priekopou. V roku 1975 sa na hrade uskutočnil prvý archeologický výskum. Pri výskume našli úlomky keramiky, ktoré datovali do obdobia 14. až 16. storočia, a ústia cisterien (Bóna et al. 2018).

V období vzniku Slovenskej republiky udelil pamiatkový úrad súhlas s opravou hradu. Na severnej veži tak vznikla dočasná drevená strecha. Aj keď na hrade prebiehali archeologické prieskumy, hrad naďalej chátral. Na konci 90. rokov 20. storočia sa uskutočnil na hrade výskum, po ktorom sa takmer desať rokov na hrade nič nedialo (Bóna et al. 2018).

Zoznam použitej literatúry:
BÓNA, M.; M. MATEJKA; Š. PALUŠ; M. ZÁBOJNÍKOVÁ a M.TUROŠÍK, (2018). Život hradu Bystrica: História a desaťročie nového panstva. Združenie hradu Bystrica, 2018. ISBN 978-80-973126-0-2.
FLEGL,M., (1984). Považský hrad, snahy o jeho záchranu v minulosti. Vlastivedný časopis, roč. 33 (1984), č. 1, s. 31-34
TUROŠÍK, M.,(2023). Architektonické pamiatky a pamätihodnosti mesta Považská Bystrica – centrum a podhradie. Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, 2023. ISBN 978-80-973718-3-8.