×

Začiatkom 21. storočia hrad znova zmenil majiteľa – mesto Považská Bystrica odkúpilo Bystrický hrad od Klubu slovenských turistov. Dva roky na to vzniklo občianske združenie: Združenie hradu Bystrica, ktorého hlavným cieľom je zachovať hrad aj ďalším generáciám. Združenie začalo opravovať hrad a popritom sa na hrade vykonávali podrobné archeologické, ale aj architektonicko-historické výskumy. Odstraňovali zeleň, ktorá sa nachádzala v areáli hradu, obnovovali cestičky a pripravovali projekt na konzerváciu hradu. Združenie sa zameriavalo najmä na poškodené časti hradu, pri ktorých hrozil pád. Ešte pred začatím všetkých prác musela byť upravená príjazdová cesta, ktorá bola zarastená a spôsobovala, že materiál na hrad musel byť nosený ručne (Bóna et al. 2018).

Počas roku 2014 nadviazalo združenie spoluprácu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici. Vďaka spolupráci ministerstva kultúry a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vznikol projekt, pri ktorom vytvorili pracovné miesta pre nezamestnaných v oblasti obnovy kultúrneho dedičstva. Tým sa zvýšil počet pracovníkov, ktorí sa podieľali na konzervácii hradu. Zároveň malo združenie zabezpečenú aj lepšiu finančnú dotáciu (Bóna et al. 2018).

Na projekt Obnova NKP Považský hrad získalo Združenie hradu Bystrica z eurofondov takmer pol milióna eur. Z toho 80 000 € prispelo mesto Považská Bystrica. Prvou etapou projektu bolo zaistenie hradnej skaly a spolu s ňou zabezpečenie hradnej kaplnky. Hradné bralo nachádzajúce sa priamo pod kaplnkou prešlo trvalou stabilizáciou. Pracovníci využili kombináciu 158 kotiev a injektáže trhlín. Počas samotnej realizácie prebiehal podrobný geologický prieskum, ktorý geológom umožnil s presnosťou určiť umiestnenie kotiev a typ injektážnej hmoty. Stabilitu brala posilnili aj vysokopevnostné siete. Vďaka sanácii brala sa tak otvorila cesta k rekonštrukcii múrov kaplnky (Obnova NKP Považský Hrad [s. a.]).

Hlavným cieľom projektu bolo priblížiť pamiatku návštevníkom bez toho, aby hrozilo nejaké nebezpečenstvo a zároveň, aby návštevníci nepoškodili pamiatku ešte viac. Kľúčovým prvkom projektu bola výstavba drevenej vyhliadkovej terasy, na mieste bývalého východného paláca, najatraktívnejšej časti hradu kvôli panoramatickému výhľadu. Táto terasa je vybavená ochranným zábradlím a ďalekohľadom, čím umožňuje pohodlné a bezpečné vychutnanie si výhľadu bez narušenia historického charakteru hradných múrov. Projekt ďalej implementoval bezpečnostné zábradlie pozdĺž západnej časti hradu pre zvýšenie celkovej bezpečnosti návštevníkov. Projekt doplnil aj informačný systém, bronzový model hradu a popisné tabule pre edukatívnejšiu návštevu (Obnova NKP Považský Hrad [s. a.]).

Zoznam použitej literatúry:
BÓNA, M.; M. MATEJKA; Š. PALUŠ; M. ZÁBOJNÍKOVÁ a M.TUROŠÍK, (2018). Život hradu Bystrica: História a desaťročie nového panstva. Združenie hradu Bystrica, 2018. ISBN 978-80-973126-0-2.
OBNOVA NKP POVAŽSKÝ HRAD [s. a.]. Považský hrad. Online. Dostupné na: http://www.povazskyhrad.sk/brozura.pdf. [zobrazené 2024-4-15].

Author

vladimir.filip@fhv.uniza.sk

Related Posts

Rod Szapáryovcov

Rod Szapáryovcov získava panstvo a hrad do dedičnej držby. Spolu s rodom Balašovcov vystupujú ako jednotní majitelia panstva, čo sa odzrkadľovalo najmä v súdnych procesov...

Read out all

Vznik hradu

Po odchode Mongolov, v roku 1242, sa Belo IV. zameral na posilnenie obrany krajiny. Masívne sa začali budovať nové kamenné hrady a...

Read out all

Turistický klub

Po páde monarchie a vzniku prvej Československej republiky, začal rásť aj záujem o kultúrne pamiatky, ktoré by dotvárali obraz národnej identity. Veľký počet pamiatok...

Read out all

Posledný zachovaný podrobný opis hradu

Z roku 1689, po porážke protihabsburského povstania, ktoré viedol Imrich Thököly, sa zachoval aj opis Bystrického hradu. Hrad sa skladal z dolného, stredného a horného hradu....

Read out all

Prvá zachovaná rytina hradu

Z roku 1676 pochádza aj prvá rytina hradu. Rytina vyobrazuje hrad v dobrom stave, bez známok poškodenia, čo môže poukazovať aj na to, že...

Read out all

Trvalo neobývaný hrad

Napäté vzťahy medzi bratmi, Imrichom a Žigmundom, mali v rodine za následok horšiaci sa stav hradu. V polovicu 17. storočia Žigmundov syn Šimon upozorňoval...

Read out all