Rod Podmanických

Už počas vlády Žigmunda Luxemburského (1387 – 1437) patrili členovia rodu Podmanických k privilegovanej vrstve kopijníkov na Bystrickom hrade. Začiatkom 14. storočia boli Podmanickí prijatí do zväzku zemanov. V týchto rokoch sa rozdelili na dve vetvy, Lučanskí a Klobušickí, pretože si zadovážili nové majetky a začali sa sťahovať (Belás a Belás 2006). V okrese Považská Bystrica sa nachádza obec, ktorá sa volá Podmanín, obec sídli pod kopcom Manín, preto sa predpokladá, že rod Podmanických pochádza priamo z tejto obce. Najvýraznejšie sa zo všetkých presadil Ladislav, ktorý patril k stúpencom Huňadyovcov. Za jeho služby sa mu v roku 1458 kráľ Matej I. Korvín odmenil tým, že jemu a jeho potomkom daroval Bystrický hrad aj s priľahlým panstvom, ktoré tvorilo asi 17 obcí. Kráľ pri tomto dare zohľadnil aj to, že jeho starší brat, Ladislav Huňady, dlžil Podmanickému 12 000 zlatých. Ladislav Podmanický pôsobil v kráľovskom vojsku ako kapitán a bol ustanovený za vojenského veliteľa Moravy (Füko 1944). Ladislavova oddanosť ku kráľovi a vojenské úspechy sa následne odzrkadľovali najmä na jeho majetkoch a spoločenskom postavení (Bóna et al. 2018).

Okolo roku 1470 pod Bystrické panstvo spadalo odhadom 30 obcí aj s mestom Považská Bystrica. Hrad v danom období prechádza mnohými stavebnými zmenami pod vedením Ladislava (Bóna et al. 2018). Rozšíril jeho areál smerom na východ, kde na hradnej skale zriadil kaplnku. Postavil štvorposchodový palác, nachádzajúci sa na južnej strane hradného kopca, kde predtým stála staršia časť hradu. Najvyššie poschodie tohto paláca bolo vyhotovené z dreva a vystupovalo von z obvodových múrov (Turošík 2023). Na vonkajšej strane paláca sa nachádzalo okno, ktoré bolo orámované ozdobnou omietkou (pasparta). Táto omietka bola v rohoch tvarovaná do vzoru nárožnej ľalie (Bóna et al. 2018). O niekoľko rokov neskôr, po dokončení južného paláca, bola na juhozápadnej strane vybudovaná nová obytná časť, ktorá bola následne spojená so štvorposchodovým palácom na južnej strane (Turošík 2023).

Ladislav sa tiež zameral na zlepšenie obranných vlastností hradu. Dal navýšiť hradný múr, ktorý bol zakončený cimburím v podobe zubov. Tak isto nadstavil aj hranolovú vežu, ktorá sa nachádza na severnej strane hradu a patrí k najstarším častiam hradu. V tejto dobe bol využitý aj terénny val z čias púchovskej kultúry, ktorý zahrnuli aj do predhradia hradu. Slúžil na obranu hradu, ale zároveň mal aj hospodársku funkciu. Následne bol pri hradbách postavený parkánový múr (priestor pred hradbami, ktorý bol chránený z prednej strany násypom alebo múrom), ktorý umožňoval posádke efektívnejšie chrániť hrad a rozprestieral sa pozdĺž celého obvodu horného hradu. Ako stavebný materiál bol využitý vápenec a pieskovec (Turošík 2023).

Potomkovia Ladislava Podmanického

Ladislav mal 7 detí, po jeho smrti pripadol Bystrický hrad aj s okolím najstaršiemu synovi Jánovi. V roku 1505, kedy zomiera Janov najmladší brat Ladislav, vystupujú Podmanický ako baróni. Neexistujú však dokumenty, ktoré by dokladovali za čo im bol udelený tento titul. Ján Podmanický v danom roku zastával dôležité funkcie ako hlavný kráľovský komorník (Belás a Belás 2006). V tomto období sa začala na Bystrickom hrade ďalšia časť prestavby. Počas nej bol vybudovaný nový viackrídlový palác, na najvýchodnejšej a najvyššej časti hradného kopca, ktorý mal trojuholníkový pôdorys. Palác mal aj malé trojuholníkové nádvorie. Pri výstavbe využili a zahrnuli do paláca staršiu kaplnku, ktorú dal postaviť Ladislav (Bóna et al. 2018). Zachované spisy od kamenárov popisujú honosnú výzdobu a pompézne zariadenie vysokej kvality. Okolo roku 1540 sa objavuje aj zmienka o záhrade, ktorá sa mala nachádzať buď v okolí hradu, alebo priamo na ňom (Turošík 2023).

Štefan Podmanický, najmladší Jánov brat, po smrti otca zdedil Bánovce. Štefan sa rozhodol stať sa kňazom. Dohodol sa s bratmi, Jánom a Michalom, že im prenechá svoj majetok, ak mu pomôžu stať sa biskupom. Stal sa nitrianskym biskupom a korunoval Jána Zápoľského za kráľa. Neskôr sa stal prívržencom Ferdinanda Habsburského (Ferdinand I.), ktorého vymenoval taktiež za kráľa. Ďalší brat Michal bol výborným vojakom a taktikom, v roku 1520 ho povýšili na kapitána kráľovských nádvorníkov. Michal sa zúčastnil aj bitky pri Moháči, kde slúžil ako kapitán pešej kráľovskej stráže, tu aj umiera. Predpokladá sa, že v tejto bitky sa zúčastnil aj jeho brat Štefan. Ten sa po návrate z boja musel postarať o bratovu rodinu, keďže zostal ako posledný žijúci z bratov (Ján pravdepodobne zomrel medzi rokmi 1510 až 1520). Po Michalovi zostalo osem detí. Z nich sú najznámejší bratia Ján a Rafael, ktorí sa stávajú aj pánmi hradu Bystrica (Füko 1944).

Zoznam použitej literatúry:
BELÁS, Martin a Milan BELÁS,(2006). Sláva a úpadok hradu Bystrica. [s. n.], 2006.
BÓNA, M.; M. MATEJKA; Š. PALUŠ; M. ZÁBOJNÍKOVÁ a M.TUROŠÍK,  (2018). Život hradu Bystrica: História a desaťročie nového panstva. Združenie hradu Bystrica, 2018. ISBN 978-80-973126-0-2.
FÜKÖ, P., (1944). Podmanickovci a dejiny Bystrického hradu. [s. n.], 1944.
TUROŠÍK, M.,(2023). Architektonické pamiatky a pamätihodnosti mesta Považská Bystrica – centrum a podhradie. Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, 2023. ISBN 978-80-973718-3-8.