Matúš Čák Trenčiansky, ktorému patrila západná časť dnešného Slovenska, patril k jedným z najmocnejších šľachticov a palatínov v tej dobe (Harabaj et al. 2015). Podporoval, aby sa na uhorský trón dostal český kráľ Václav II., za čo dostal dedične Trenčiansky hrad a celú Trenčiansku stolicu (Plicka 1934).
Prvá písomná zmienka o hrade s názvom Bystrica pochádza z roku 1316 v listine Matúša Čáka Trenčianskeho, kde sa spomína provincia „Bestruche“ (Turošík; Blichárová a Záhora 2011). Jeho jediný syn Matúš predčasne zomiera v roku 1318, a tak celé majetky po smrti Matúš Čáka Trenčianskeho, okolo roku 1320, prepadli kráľovi. Počas najúspešnejšej etapy jeho života sa územie jemu prislúchajúce skladalo zo 14 stolíc a odhadom 500 dedín, patrilo mu okolo 55 hradov, a aj keď sa ich počty menili, nikdy nemal menej ako 40 hradov (Plicka 1934).