×

Synovia Adama Balašu, Žigmund a Imrich, sú ďalšími dedičmi Bystrického hradu a jeho panstva. Bratia však mali veľmi rozdielne názory, preto si majetok prerozdelili (Šujanská 2013). Nedošlo k závažnej deľbe panstva, keďže s výnimkou zopár osád, nedošlo k rozdeleniu celých osád, ale usadlostí a pôdy v daných osadách. Bratia tak mali v každej osade svoje časti majetku (Kočišová 1965). Nielenže došlo k rozdeleniu majetku, ale tak isto sa rod Balašovcov rozdelil na katolícku a evanjelickú vetvu. Z roku 1606 sa dochovali zmienky, v ktorých sa dočítame, že Imrichovi patrila veľká studňa, zelená izba, bašta a záhradka – druhá zmienka o tom, že niekde na hrade sa nachádzala záhrada (Bóna et al. 2018).

Hrad v tejto dobe znova prechádza stavebným úpravami. K okrajovému múru na západnej a južnej časti hradu boli pristavané bašty, ktoré mali viacero podlaží a obsahovali strieľne na ručné zbrane. Južný palác sa tiež nevyhol prestavbe. Atika bola zastavaná a palác bol navýšený o ďalšie podlažie. Po tomto navýšení mal hrad už päť poschodí. Tak isto pribudlo v tomto paláci aj nové murované schodisko. Nadstavbou si prešli aj západnejšie časti hradu a výškovo sa zjednotili so západnou vežou. Takto vznikla na pohľad výškovo ucelená stavba na juhozápadnej strane horného hradu. Východný okraj hradu navýšili o ďalšie podlažie, čím vzniklo tretie podlažie, ktoré sa prepojilo s východným palácom. Na severnom paláci bolo potrebné opraviť obvodový múr, ktorý bol zo statického hľadiska poškodený (Bóna et al. 2018).

Zoznam použitej literatúry:
BÓNA, M.; M. MATEJKA; Š. PALUŠ; M. ZÁBOJNÍKOVÁ a M.TUROŠÍK, (2018). Život hradu Bystrica: História a desaťročie nového panstva. Združenie hradu Bystrica, 2018. ISBN 978-80-973126-0-2.
KOČIŠOVÁ, A., (1965). Panstvo Považská Bystrica /1408/ 1624-1892. Štátny archív v Bytči.
ŠUJANSKÁ, A. (2013). Sídla Balašovcov v Považskej Bystrici a v okolí. (Sídla Balašovcoc na panstve hradu Bystrica). In:  Rod Balašovcov v 13. až 19. storočí. Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň, 2013. s. 265-298. ISBN 978-80-8060-308-3.

Author

vladimir.filip@fhv.uniza.sk

Related Posts

Rod Szapáryovcov

Rod Szapáryovcov získava panstvo a hrad do dedičnej držby. Spolu s rodom Balašovcov vystupujú ako jednotní majitelia panstva, čo sa odzrkadľovalo najmä v súdnych procesov...

Read out all

Vznik hradu

Po odchode Mongolov, v roku 1242, sa Belo IV. zameral na posilnenie obrany krajiny. Masívne sa začali budovať nové kamenné hrady a...

Read out all

Súčasnosť hradu

Začiatkom 21. storočia hrad znova zmenil majiteľa – mesto Považská Bystrica odkúpilo Bystrický hrad od Klubu slovenských turistov. Dva roky na to...

Read out all

Turistický klub

Po páde monarchie a vzniku prvej Československej republiky, začal rásť aj záujem o kultúrne pamiatky, ktoré by dotvárali obraz národnej identity. Veľký počet pamiatok...

Read out all

Posledný zachovaný podrobný opis hradu

Z roku 1689, po porážke protihabsburského povstania, ktoré viedol Imrich Thököly, sa zachoval aj opis Bystrického hradu. Hrad sa skladal z dolného, stredného a horného hradu....

Read out all

Prvá zachovaná rytina hradu

Z roku 1676 pochádza aj prvá rytina hradu. Rytina vyobrazuje hrad v dobrom stave, bez známok poškodenia, čo môže poukazovať aj na to, že...

Read out all