Z roku 1689, po porážke protihabsburského povstania, ktoré viedol Imrich Thököly, sa zachoval aj opis Bystrického hradu. Hrad sa skladal z dolného, stredného a horného hradu. V strednom hrade bola umiestnená cisterna s vodou. V hornom hrade bola pánska izba, v ktorej sa nachádzali erby predchádzajúcich majiteľov hradu. Z danej pánskej izby sa dalo prejsť do sály. Sála mala päť okien, veľkú pec, na stenách viseli portréty uhorských kráľov a erby bývalých majiteľov hradu. Hosťovská izba mala štyri okná a nachádzali sa v nej štyri druhy nástenných hodín. Ďalšia pánska izba mala tri okná, ktoré boli zo zeleného skla a slúžili na tlmenie slnečného svetla. Podľa súpisu sa na vnútornom nádvorí nachádzala arkádová chodba, stĺpy mali byť vyrobené v dubového dreva. V hornom hrade boli na prízemí najmä izby s úžitkovou funkciou ako kuchyňa, pekáreň, ale aj štyri kúpeľne (Kočiš 1989).
Toto je pravdepodobne posledný podrobný opis hradu, ktorý sa nám zachoval pred tým, než hrad schátral. Z opisu nám tiež vychádza, že na hrade už sa nenachádzali žiadne zbrane ani nábytok. Môžeme teda usúdiť, že všetok nábytok si majitelia presťahovali do svojich nových kaštieľov. Podľa všetkého sa majitelia snažili zachrániť svoj majetok pred jeho odobratím tým, že ho odovzdali členom rodiny, ktorí sa nepodieľali na povstaní. Počas ďalšieho povstania Františka Rákociho II. sa stal hrad útočiskom Gabriela Balaša, ktorý bol verný panovníkovi, hrad bol obliehaný ale nebol dobytý (Kočiš 1989).
Zoznam použitej literatúry:
KOČIŠ, J., (1989). Od Čachtíc po Strečno. Vydavateľstvo Osveta, 1989. ISBN 80-217-0053-X.