Koniec éry Podmanických na Považskom hrade

Po bitke pri Moháči nastali v Uhorsku ťažké časy. Považský región sa stáva ďalším bojiskom, teraz tu však bojujú kráľovské vojská. O trón bojovali dvaja korunovaní panovníci, Ján Zápoľský a Ferdinand Habsburský, čo vyvolávalo v krajine chaos. Jeden panovník obdaroval svojich stúpencov, zatiaľ čo jeho oponent tieto donácie neuznával, a tak vznikali spory. Bratia Podmanickí boli stúpencami Jána Zápoľského, z čoho vyplýva, že sa sami museli brániť voči vojskám Ferdinanda, ktoré útočili na ich majetky. Podmanickí dokázali odolávať týmto vojskám a po útokoch si začali sami platiť vlastných ozbrojencov, ktorých si najímali a rozmiestnili ich na dobre opevnené hrady. Bystrický hrad mal dôležitú polohu, preto sa ho Ferdinand snažil získať. Samotným Podmanickým, ktorí zastávali dôležité funkcie v politickej sfére, daroval majetky v Trenčíne, Nitre a na Morave. Bratia aj naďalej zostali verní Jánovi Zápoľskému. Podmanickí využili tieto neľahké časy vo svoj prospech a začali sa obohacovať (Belás a Belás 2006).

Boli si vedomí svojej sily, ktorú začali využívať pri rozširovaní svojich majetkov. Násilím obsadzovali majetky svojich nepriateľov, na ktoré následne dostali  od Jána Zápoľského. Takto získali Lednický hrad a hrad Košecu. Znepriatelili si aj samotného pápeža, keď vypálili Nové Mesto nad Váhom, v ktorom sídlili benediktíni (Kočiš 1989). Ján Zápoľský prehliadal toto plienenie, keďže ich potreboval na svojej strane. Keď prestali boje, Podmanickí začali súdne vymáhať majetky, ktoré im boli násilné zabraté, naspäť ale neúspešne. Ján Podmanický sa s týmto výsledkom nezmieril a začal prepadávať majetky ich protivníkov, ktoré si následne privlastnil. Okolo roku 1530 sa bratia rozdelili a Ján pokračoval vo svojom pláne nadobudnúť nové majetky (Füko 1944). Rafael zostal na Bystrickom hrade, kde sa staral o majetky, to však nevydržalo dlho. O pár rokov vlastnil Rafael na Morave množstvo majetkov. Takto rozšíril Bystrické panstvo až po rieku Bečvu, ktorá preteká blízko mesta Olomouc. Na bratov sa začali čoraz viac šíriť žaloby, došlo to až do takého bodu, kedy sa obyvatelia Moravy vzbúrili a vytlačili Rafaela z Moravy. Odhaduje sa, že Ján a Rafael spolu vlastnili viac ako 450 majetkov (Belás a Belás 2006).

V roku 1542 zasadal snem v Bratislave, ktorý rozhodol, že buď bratia vrátia všetky násilne obsadené majetky, alebo pôjdu do vyhnanstva. O dva roky nato sľúbili bratia vernosť Ferdinandovi I. Habsburského. Snem, ktorý sa konal nasledujúci rok v Trnave zrušil rozsudok o vyhnanstve, aj keď bratia stále nevrátili všetky majetky (Kočiš 1989). V ten istý rok, 1545, zomiera na Bystrickom hrade Ján Podmanický a zanecháva všetky majetky Rafaelovi. Množstvo ľudí si po jeho smrti vydýchlo, čomu nasvedčujú aj záznamy, v ktorých sa objavuje: „nebolo príčiny, aby ľud za ním smútil“ (Belás a Belás 2006).

Bystrický hrad zažíva ďalšie stavebné úpravy v ranorenesačnom štýle. Vstup do horného hradu presunuli na severnú stranu, ktorá ponúkala lepšiu obranu. Tento nový hlavný vstup mal zavedený zdvíhací drevený mostík, pre zvýšenie obrannej funkcie pristavali aj obrannú baštu priamo pred vstup. K múru, ktorý sa nachádzal na severnej strane, hneď pri vstupnej bráne, pribudlo nové dvojpodlažné palácové krídlo. Takto bola obstavaná celá severná strana. Palác prepojil vežu na západnej strane a východný palác. Severný palác v sebe obsahoval aj klenutú vstupnú halu. Prízemie sa primárne používalo ako hospodárske priestory. Časť druhého poschodia sa mala otvárať do exteriéru. Nachádzalo sa tam aj ozdobné zábradlie (balustráda), ktoré malo v sebe zakomponovaný Rafaelov erb. K juhozápadnému múru pribudla dvojpodlažná delová bašta, ktorá mala hradu zabezpečiť lepšiu ochranu proti palným zbraniam (Bóna et al. 2018).

Podľa všetkého sa mal Rafael v roku 1551 oženiť, za ženu si mal zobrať Janu z Lomnice, ktorej otec vlastnil hrad Brumov, ktorý sa nachádza v okrese Zlín. Keďže bol Rafael v tej dobe vážne chorý, zabezpečil, aby hrad Bystrica s okolitým panstvom získala priamo jeho žena. Hrad Bystrica by mal prejsť do vlastníctva kráľa iba v tom prípade, ak jeho žene vyplatia 12 000 zlatých. Ferdinand I. prijal túto požiadavku a v roku 1554 sa stáva Jana z Lomnice majiteľkou hradu Bystrica a jeho okolitého panstva (Kočiš 1989). Rafael zomiera 13 rokov po Jánovi, v roku 1558, ako posledný z rodu Podmanických – jeho smrťou sa končí zmienka o tomto rode na Považí. Ako po Jánovej, tak aj po Rafaelovej smrti si obyvatelia na Považí vydýchli. Jeho náhrobný kameň je umiestnený vo farskom kostole v Považskej Bystrici. Na konci jeho života mu patrilo na Považí okolo 65 dedín. (Füko 1944).

Bystrický hrad aj s okolitým panstvom patril rodine Podmanických viac ako 100 rokov. Počas tejto doby hrad zažil svoj najväčší rozmach. Odhaduje sa, že v tejto dobe mohlo hrad obývať okolo 400 ľudí. Podľa archeologických výskumov sa na hrade nachádzalo olovené potrubie, ktoré viedlo z náprotivného kopca. Tak Podmanickí zabezpečili, že bol hrad zásobovaný vodou aj počas jeho obliehania (Turošík 2021).

Zoznam použitej literatúry:
BELÁS, Martin a Milan BELÁS,(2006). Sláva a úpadok hradu Bystrica. [s. n.], 2006.
BÓNA, M.; M. MATEJKA; Š. PALUŠ; M. ZÁBOJNÍKOVÁ a M.TUROŠÍK,  (2018). Život hradu Bystrica: História a desaťročie nového panstva. Združenie hradu Bystrica, 2018. ISBN 978-80-973126-0-2.
FÜKÖ, P., (1944). Podmanickovci a dejiny Bystrického hradu. [s. n.], 1944.
KOČIŠ, J., (1989). Od Čachtíc po Strečno. Vydavateľstvo Osveta, 1989. ISBN 80-217-0053-X.
TUROŠÍK, M.,(2023). Architektonické pamiatky a pamätihodnosti mesta Považská Bystrica – centrum a podhradie. Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, 2023. ISBN 978-80-973718-3-8.
TUROŠÍK, M.,(2021). Architektonicko-dizajnérsky reštart pamäte krajiny pod Považským hradom. Diplomová práca. Juraj KOBAN (vedúci záverečnej práce). Technická univerzita v Košiciach, 2021.