Gašpar Serédy

Rok po Rafaelovej smrti prešiel hrad do vlastníctva kráľa. Požiadavku, ktorú mal Rafael, aby vyplatili jeho manželku, však nedodržali (Kočiš 1989). V ten istý rok prechádza hrad do vlastníctva Gašpara Serédyho (v literatúre ho môžete nájsť ako Šerédy). Pramene sa však líšia v tom, ako sa dostal k tomuto majetku. V archívnych dokumentoch sa na túto tému píše, že na Bystrický hrad dostala dodačnú listinu Anna Méreyová, ktorá sa neskôr vydala za Serédyho (Kočišová 1965). Pravdepodobnejšia verzia bude, že Serédy odkúpil hrad od kráľa za 53 000 zlatých (Kočiš 1989). Serédy sa na hrade pusti do prestavieb, ktoré sa týkali najmä zlepšenia obrannej funkcie hradu. Zameral sa na zlepšenie obrany vstupnej brány do horného hradu, kde prestaval starú baštu a dal na miesto nej postaviť polvalcovú baštu, ktorá obsahovala aj zdvíhací most. Na prízemí sa nachádzali strieľne, ktoré zvyšovali obranyschopnosť hradu. Bašta mala aj druhé poschodie, ktoré bolo začlenené do severného palácu a malo obytnú funkciu. Serédy sa pričinil aj stavebnej úprave na južnom paláci. Vrchné poschodie paláca bolo doplnené o ozdobnú štítkovú atiku (dekoratívny múr, ktorý presahuje nad plochú strechu a zakončuje tak stavbu), mali dopĺňať farebné rastlinné motívy, ktoré boli ladené do červenej a čiernej farby. V roku 1563 zomiera Gašpard Serédy, a aj keď Bystrický hrad vlastnil ani nie 5 rokov, zanechal na hrade značné stavebné zmeny (Bóna et al. 2018).

Zoznam použitej literatúry:
BÓNA, M.; M. MATEJKA; Š. PALUŠ; M. ZÁBOJNÍKOVÁ a M.TUROŠÍK,  (2018). Život hradu Bystrica: História a desaťročie nového panstva. Združenie hradu Bystrica, 2018. ISBN 978-80-973126-0-2.
KOČIŠ, J., (1989). Od Čachtíc po Strečno. Vydavateľstvo Osveta, 1989. ISBN 80-217-0053-X.
KOČIŠOVÁ, A., (1965). Panstvo Považská Bystrica /1408/ 1624-1892. Štátny archív v Bytči.