Zdroje, hranice a obmedzenia individuálnej slobody a sloboda prejavu v liberálnej tradícii Johna Stuarta Milla

Abstrakt

Štúdia sa zameriava na zdroje normativity slobody prejavu vo filozofických textoch Johna
Stuarta Milla a na jej dôsledky pre individuálne a kolektívne sebaurčenie. Millovu koncepciu
slobody interpretuje na pozadí jeho kvalitatívneho utilitarizmu a sociálne chápaného
liberalizmu, pričom ukazuje, že sloboda prejavu nie je izolovaným subjektívnym právom, ale
normatívnym princípom spätým s dosahovaním verejného dobra a kolektívnej zodpovednosti
aj v rámci liberálnej tradície. Princíp škody Mill nechápe ako exaktné kritérium, ktorým by bolo
možné jednoznačne oddeliť legitímne a nelegitímne zásahy do slobody indivídua. Odmieta
predstavu slobody ako čisto individuálnej sféry, v ktorej by konanie jednotlivca nemalo
spoločenské dôsledky, a poukazuje na to, že aj zdanlivo seba-týkajúce praktiky ovplyvňujú
podmienky spoločenského spolužitia. Princíp škody preto funguje ako regulačný ideál, ktorý
rámcuje politické a spoločenské posudzovanie ujmy v demokratických spoločnostiach a
zakladá legitimitu verejných zásahov do slobody v mene ochrany spoločenských podmienok
autonómie.